Cyprus výnimkou
Keď sa Cyprus ocitol na pokraji krachu svojich najväčších bánk a štátneho bankrotu, dozvedel sa od európskych partnerov, že je načase, aby zmenil svoj obchodný model.
Model založený na desaťpercentnej korporátnej dani, ktorá je najnižšia v Európskej únii, a na lákaní zahraničného kapitálu do svojich bánk na pomerne vysoké úroky. Cyperský bankový sektor aj vďaka tomu narástol do rozmerov sedemkrát prevyšujúcich všetky ostatné hospodárske odvetvia na ostrove. Nešlo iba o priateľské odporúčania. Podmienky záchrannej pôžičky vo výške desať miliárd eur (pre štát, ktorý má niečo viac ako milión obyvateľov) diktujú okrem iného razantné osekanie bankového sektora aj vyššie zdanenie kapitálu a firiem.
Dôsledky nie sú jasné
O možných dôsledkoch ďalších súčastí dohody, o zdanení vkladov a podiele ďalších veriteľov a akcionárov cyperských bánk na ich stabilizácii sa ešte intenzívne diskutuje. Pozitívne na prijatých opatreniach je to, že bol najvyšší čas hľadať konkrétne spôsoby, ako finančný sektor zapojiť do jeho vlastnej záchrany, ktorú pôvodne chceli naložiť len na plecia daňových poplatníkov. Čomu však treba venovať viac pozornosti, sú redistribučné dôsledky – kto naozaj nakoniec účet zaplatí. V prípade Cypru to zrejme nebudú iba ruskí oligarchovia alebo ďalší veľkí zahraniční sporitelia, ako sa často píše. Aj vzhľadom napríklad na to, že už počas februára, teda ešte pred dohodou a zmrazením pohybu kapitálu, osemnásť percent peňazí uložených vkladateľmi z eurozóny bolo z bánk stiahnutých.
Preto je namieste sa pýtať, či táto reštrukturalizácia nepostihne napríklad celoživotné úspory ľudí na dôchodok (nalákaných na vysoké úroky) alebo úspory malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, predovšetkým miestnych, ktoré sa mohli vyšplhať nad poistenú hranicu 100-tisíc eur. Ak sa takéto prípady ukážu, mali by sme sledovať, či sa na ne bude vzťahovať kompenzácia možných individuálnych obetí podvodných praktík, ako to sľubujú urobiť autority tejto ostrovnej republiky.
Cyperský raj mal však viac rysov ako iba nízke dane a vysoké úroky. Jeho ponuka zahŕňala aj možnosti anonymity a utajovania zdrojov a tokov peňazí. To všetko umožnilo Nikózii podhodnocovať a lákať mobilný kapitál na laxnejšie podmienky a nižšie dane. Tento model istý čas dobre fungoval a určite nepodnecoval cyperských predstaviteľov k tomu, aby na rozličných medzinárodných fórach presadzovali účinnejšiu a prísnejšiu reguláciu kapitálu a bánk.
Koniec pod nátlakom
Zdá sa, že cyperský daňový raj sa končí. Nie dobrovoľne, ale cestou rokovaní a dohôd s partnermi. A to najmä o ich úplnej a korektnej implementácii, sprevádzanej snahou pomôcť postupnému preorientovaniu ekonomiky na iné sektory. Raj sa teda končí pod nátlakom v situácii, keď sa Cyprus dostal na kolená.
Chvályhodný cieľ – uzavretie daňového raja – sa tak uskutočňuje len v jednom minipredstaviteľovi tohto modelu, pretože Cyperská republika predstavuje iba necelé percento celosvetového trhu takýchto offshorových finančných služieb.
Dôraz na nízke dane a otázky zdanenia vkladov v tomto prípade odklonil pozornosť od ďalších veľmi dôležitých aspektov daňových rajov spojených so spôsobom ich utajovania. Prijaté riešenie ponecháva funkčné iné raje aj priamo v EÚ, ktoré sú založené na rovnakých princípoch ako tie na Cypre.
Súčasná, ale ešte nie konečná podoba dohody ostáva zatiaľ bez opatrení a fondov, ktoré by podporovali reštrukturalizáciu ostrovnej ekonomiky, hrozí, že pošle cyperskú ekonomiku na grécku cestu – do hlbokej recesie, z ktorej sa bude dlho spamätávať.