Aprílová rómska reforma
Na prvom celosvetovom stretnutí Rómov, ktoré sa konalo v dňoch 8. - 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne, sa zišli zástupcovia 14 krajín a založili prvú medzinárodnú rómsku organizáciu (Medzinárodnú rómsku úniu).
Jeho účastníci hádam ani netušili, aký symbolický sa stane dátum, ktorý neskôr ich nasledovníci určili za Medzinárodný deň Rómov.
Iste, sviatok si treba pripomenúť. Trebárs aj slávnostnou recepciou spojenou s kultúrnym programom, ktorú dnes organizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Aj keď hádam ani niet veľmi čo oslavovať. Štát totiž už desaťročia pristupuje k tejto problematike tak akosi aprílovo.
V našej krajine prevláda voči Rómom množstvo stereotypov, ktoré sú živené nielen niektorými médiami, ale aj samotným správaním a vyjadrovaním sa kompetentných.
Prvým stereotypom je myšlienka, že Rómovia sú kriminálnici a neprispôsobiví. Zatiaľ čo pomenovanie „neprispôsobiví“ vzniklo ešte za pontifikátu predošlej vlády, preradenie rómskeho splnomocnenca pod ministerstvo vnútra je už z tvorivej dielne terajších vládnucich politikov.
V krajine, kde sa považujú nevysporiadané pozemky pod rómskymi osadami za jeden z hlavných problémov a kde sa viacnásobná vražda ospravedlňuje dočasným nepríčetným konaním spôsobeným nemožnosťou riešiť „neprispôsobivých“ zákonnou cestou, ťažko naozaj hovoriť o serióznej reforme.
Ďalším stereotypom je názor, že Rómovia zneužívajú sociálny systém štátu. Zatiaľ čo v súvislosti s dávkami v hmotnej núdzi sa už prednedávnom preukázalo, že to nie sú oni, ktorí sú ich najväčší poberatelia, tak aj v ďalších prípadoch môžeme hovoriť skôr len o tom, že ich užívajú. A to nie je trestný čin. Trest by si skôr zaslúžili tí, ktorí neboli schopní za tie roky vytvoriť niečo viac motivačné.
Je pochopiteľné, ak občanov nahnevá správa, že tisícka Rómov v jednej osade na východe poberá aktivačný príspevok za opieranie sa o lopatu. Čo sa však pochopiť nedá, je takéto nastavenie systému. Štát, ktorý tieto peniaze cez úrady práce vypláca, by sa mal starať aj o ich efektívne využívanie.
Veľkým nepochopením je i otázka, prečo pristupujeme k Rómom tak nadštandardne a toľko do nich investujeme, keď majú rovnaké možnosti ako majoritná časť spoločnosti. No, pravda je taká, že nemajú. Rómske osady sú všetkým možným, len nie motivačným prostredím. Ak z tohto prostredia vzíde občan bažiaci po vzdelaní a práci, ide skôr o individuálny zázrak. A riešenie rómskej problematiky potrebuje skôr systémové opatrenia ako zázraky. Každá doterajšia rómska reforma strávila viac času na papieri a rôznych konferenciách ako v osadách.
Slovensko má v nasledujúcich siedmich rokoch dostať na riešenie problémov v rómskych osadách z eurofondov približne 300 miliónov eur. To je tá lepšia správa. Horšia je tá, že podľa predbežného návrhu sa eurofondy pre Rómov opäť rozčlenia pod viaceré ministerstvá, čím sa skomplikuje kontrola skutočných výsledkov týchto projektov. A skutočnosť, že veľká časť predošlých 200 miliónov eur skončila v chodníkoch, námestiach či zdravotníckych zariadeniach, kde vraj tiež chodia Rómovia, je ešte v živej pamäti. Do osád išli len omrvinky, ktoré popadali zo stola hodujúcich. A za tie sa komunitné centrá ťažko vybudujú.
Rómsky splnomocnenec Peter Pollák verí, že sa tak tentoraz nestane a že jeho úrad nebude len formálnou záležitosťou, ako je to na Slovensku už dlhé roky. Aj tak by však asi bolo rozumné odložiť si slávnostný prejav z tohoročného Medzinárodného dňa Rómov, ktorý organizuje. Je dosť možné, že na budúci rok na ňom nebude musieť meniť ani čiarku.