Užitočná, aj plodná
Keď Národná rada diskutuje o probléme nezamestnanosti, trávi svoj čas rozhodne užitočnejšie v porovnaní s množstvom iných debát, ktoré už steny našej poslaneckej snemovne za posledných dvadsať rokov zažili. Užitočne strávený čas a plodne strávený čas však nie sú jedno a to isté.
V roku 2002 dosiahla podľa Eurostatu nezamestnanosť u nás 18,7 percenta. V roku 2005 to bolo 16,3 percenta, v roku 2008 9,5 percenta a ku koncu roka 2012 naše Ústredie práce uvádza 14,4-percentnú nezamestnanosť. Metodiky výpočtu sa môžu inštitúciu od inštitúcie zľahka líšiť, ale to nie je pointa.
Pointou je, že keby sme chceli tieto štatistiky posudzovať podľa toho, že v prvom prípade u nás platil Zákonník práce Petra Magvašiho (SDĽ), v druhom novela Ľudovíta Kaníka (SDKÚ), v treťom Viery Tomanovej (Smer) a v štvrtom Jozefa Mihála (SaS), naše úvahy by mali hodnotu mlátenej prázdnej slamy.
Na Kaníkovo obľúbené tvrdenie, že jeho zákonník dramaticky znížil nezamestnanosť, môže Tomanová kontrovať, že ten jej zákonník určite nestál v ceste jej ďalšiemu znižovaniu. Na to môže Mihál odpovedať, že Tomanovej zákonník nezabránil skokovému nárastu nezamestnanosti po roku 2008 – na čo môže dnešný minister práce Ján Richter zamávať štatistikami, podľa ktorých sa ani Mihálov zákonník v tomto ohľade nijako zvlášť nevyznamenal… A tak ďalej do nekonečna, alebo aspoň do vyčerpania zásob v parlamentnom bufete. Veru, čo by si politika počala bez prázdnej slamy?
Samozrejme, že je správne, keď sa parlament zaoberá problémom nezamestnanosti. Správne tiež je, keď opozícia vyzýva vládu predložiť nejaký zrozumiteľný plán, ako chce s nezamestnanosťou bojovať. Škoda len je, keď sa takýto závažný problém stáva akurát zámienkou na nezmyselné rétorické cvičenia o tom, koho zákonník bol lepší, alebo o tom, že treba znížiť dane a odvody a basta.
To prvé nemá zmysel, pretože vzťahy pracovného práva, ekonomického vývoja a trhu práce sú zložitejšie, než aby sa dali vysvetľovať primitívnymi mustrami straníckeho boja. To druhé (znižovanie daní a odvodov) je čisto rétorickým cvičením hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, lebo opozícia sa akosi nenamáha s úvahami, kde vziať peniaze na to, aby sa mohli zároveň znižovať dane aj deficit verejných financií. Ale aj preto, lebo to nebol nikto iný ako dnešná opozícia, kto v minulej vláde robil opak: o sprísňovaní odvodov najmä pre živnostníkov sa vtedy popísali stohy.
Jedna vec je užitočná a potrebná úvaha, či vláda robí pre zníženie počtu ľudí bez práce na Slovensku dosť, alebo aspoň všetko, čo môže. Druhá vec je, keď z protinávrhov zaváňa čistá propaganda, vydávajúca ideologické poučky za skutočnosť.