Liberálna bublina
S ilúziami je to ako s bublinami, zvyknú spľasnúť skôr, ako sa človek nazdá. Sulík, Miškov a spol. svojho času vytvorili marketingovú ilúziu, ktorú nazvali Sloboda a Solidarita. Stranu brali ako reklamný produkt, ktorý sa dá poľahky predať, keďže na trhu bol značný dopyt po niekom, kto by presadzoval liberálne hodnoty.
To, že sa teraz ilúzia rozplynula, nie je nič prekvapujúce. Za politikmi, ktorí zredukovali liberalizmus na kupecké počty, smútiť netreba.
Smutná je iná vec. Prečo sa liberálnej agendy na Slovensku zmocnia vždy ľudia, ktorí Genscherovi, Dahrendorfovi, Aronovi a ďalším skutočným „apoštolom liberalizmu“ nesiahajú ani po členky? Ľudia, ktorí zo vznešených myšlienok dokážu vyrobiť dokonalú karikatúru (v prípade SaS s „prímesou“ euroskeptického nacionalizmu).
Miškovove ospravedlnenie za pád Radičovej vlády môže niektorým voličom pravice imponovať ako gesto (síce trochu oneskorené), ktorým sa pokúša o určitú sebareflexiu.
Na reštart novej liberálnej strany je to však pramálo. Keďže na pravoboku sa to rôznymi platformami a občianskymi združeniami momentálne len tak hmýri, je možné, že z tohto kvasu časom niečo vznikne. Ošúchané tváre sľubujúce nový začiatok však nie sú práve najlepšou garanciou toho, že na Slovensku vznikne silná „nová pravica“.