Odpovede bez katarzie
Keď Barack Obama vo svojej reakcii na výbuchy v Bostone ani raz nevyslovil slovo terorizmus, mal na to dobré dôvody.
Pochopiteľne, ak niekto po domácky vyrobenými náložami zabíja divákov bežeckého maratónu, je to akt teroru. Napokon, americké médiá čoskoro po útoku citovali zdroje z Bieleho domu a FBI, podľa ktorých sa útok vyšetruje ako „potenciálny terorizmus“. Lenže Obama, ktorý pred piatimi rokmi vystriedal administratívu Georgea Busha mladšieho, musí dobre vedieť, že unáhlené závery mávajú katastrofálne následky.
Pakistanský Taliban sa ústami svojho hovorcu od útoku dištancoval. Pravda, džihádisti sa zvyčajne k podobným činom hlásia, pretože im nezáleží na hrozbe odplaty a imidž akcieschopnosti je súčasťou ich stratégie. Lenže kto im uverí, keď vyhlásia opak – že s tým nemajú nič spoločné? Irak, Afganistan, Pakistan… "obvyklých podozrivých“ je toľko, že sa ani nedajú zrátať. Rôzne informácie, podľa ktorých polícia hľadá „tmavého muža s cudzím prízvukom“, alebo že FBI vypočúvala niekoho zo Saudskej Arábie, ale aj prvé protichodné správy o počte ďalších náloží, ktoré vraj polícia našla a zneškodnila, zapadali presne do tohto rámca.
Skutočnosť je však taká, že „obvyklí podozriví“ nemusia byť jediným vysvetlením toho, čo sa stalo. Útok na Deň vlastencov a v deň, ku ktorému sa podávajú daňové priznania, môže napovedať aj čosi iné. V piatok 19. apríla uplynie osemnásť rokov od výbuchu v Oklahoma City, ktorým Tim McVeigh a jeho pomocníci zavraždili 168 ľudí a viac ako 800 zranili. Hlavným motívom im bol „boj proti tyranskej federálnej vláde“. V júli zasa uplynie sedemnásť rokov od momentu, keď „bojovník proti potratom a gejom“ Eric Rudolph začal svoju kampaň bombovým útokom počas olympiády v Atlante (technicky veľmi podobným tomu bostonskému). Výsledkom boli dvaja mŕtvi a 111 zranených. Neskôr rovnakým spôsobom vraždil v nemocnici, kde sa vykonávali interrupcie a v jednom lesbickom bare v susednej Alabame. Terorizmus zďaleka nemá iba podobu exotických cudzincov unášajúcich lietadlá z nám ťažko pochopiteľných dôvodov.
Možných odpovedí na to, kto v pondelok zabíjal nevinných a prečo, je viacero a sotva sa medzi nimi nájde taká, ktorá by ponúkla katarziu. Uľahčením nebude zistenie, že niekto vraždil z náboženských dôvodov alebo z pomsty za vojny na Blízkom východe. Ani to, keď sa ukáže, že v Bostone zabíjali nejakí domáci „vlastenci“, bojovníci proti federálnej vláde a daniam. A v krajine s takou históriou masových vražedných útokov na uliciach či v školách bude sotva uľahčením i to, keď sa ukáže, že to bol opäť „iba“ nejaký maniak bez konkrétnych politických dôvodov, mstiaci sa za svoj vlastný nešťastný život.
Obama mal dosť dôvodov na to, aby sa vyjadroval pevne, ale opatrne. Nič nie je horšie, ako keď jedna tragédia vyvolá sériu ďalších tragických prechmatov.