Hrať mŕtveho
Zabudnite na povery.
Ak na vás zaútočí medveď, jednou z najhlúpejších vecí je ľahnúť si na zem a hrať mŕtveho. Samozrejme, medveď to ocení. Uľahčíte mu prácu.
Súčasná nemecká vláda nepatrila nikdy medzi fanúšikov takzvanej bankovej únie. Angela Merkelová s jej vytvorením minulý rok súhlasila len pod tlakom bezprostrednej hrozby (neriadeného) rozpadu menovej únie. Na vyhlásení júnového summitu ešte ani poriadne nezaschol atrament, a už dohodu spochybnila. Najprv rozsah bankovej únie, potom rýchlosť jej vytvorenia, a nakoniec aj základnú štruktúru. Koncom minulého roka museli ostatní európski partneri akceptovať, že všetko dôležité sa udeje až po nemeckých parlamentných voľbách.
Korunu všetkému nasadil koncom minulého týždňa minister financií Wolfgang Schäuble, keď kolegom v Dubline oznámil, že „bez zmeny zmlúv“ sa ďalej nepohneme. Čo je v súčasnej situácii v EÚ asi to isté, ako keď poviete „až naprší a uschne“. Dohoda o takzvanom prvom pilieri bankovej únie – spoločný dohľad zverený Európskej centrálnej banke a spoločné pravidlá riešenia problémových bánk – s fanfárami ohlasovaná minulý december, zrazu vyzerá pochybne.
A to hovoríme len o prvom kroku. Po ňom nasledujú omnoho citlivejšie témy – spoločný rezolučný fond (na reštrukturalizáciu problémových bánk) a spoločné garancie vkladov. Bez nich nemá banková únia zmysel. Nerieši základný problém, kvôli ktorému mala vzniknúť: prerušenie bludného kruhu medzi krachujúcimi bankami a napätými verejnými financiami niektorých štátov (a ich počet povážlivo rastie).
Bez spoločného rezolučného fondu (ktorého úlohu mal dočasne suplovať stály euroval – pokiaľ nezačali niektoré krajiny dohodu spochybňovať) a spoločnej garancie vkladov nie je možné zlepiť fragmentovaný finančný systém eurozóny. Ak bude Nemecko trvať na podmienke zmeny zmlúv, menová únia ostáva v krátkodobom horizonte ohrozovaná relatívne malými krízami (Cyprus, potenciálne Portugalsko), v strednodobom horizonte neudržateľná.
Snaží sa Berlín iba natiahnuť čas do septembra? EÚ sa komplikovaným riešeniam s neistým výsledkom v konečnom dôsledku nevyhne. Ak chce fungovať efektívnejšie a demokratickejšie, bude potrebovať nový softvér. Či už k nemu dospeje úpravou zmlúv, alebo vytvorením samostatného právneho základu pre skupinu krajín „ochotných hlbšie sa integrovať“. No ak tým podmienime opatrenia, ktoré sme len prednedávnom označovali za podmienku prežitia menovej únie, ťažko to označiť za zdržiavaciu taktiku. Vyzerá to skôr ako implicitný nezáujem pokračovať v spolužití v tejto menovej únii, s týmito členmi.
Čo s tým majú hladné medvede? V diskusiách o budúcnosti eurozóny hráva Slovensko najčastejšie podľa nemeckých nôt. Ide predsa o európskeho lídra, dôležitého politického hráča, nášho strategického ekonomického partnera… Zároveň podporujeme vytvorenie bankovej únie a prežitie menovej únie označujeme za náš strategický záujem. Takže čo teraz? Nuž ľahnúť si na zem a hrať mŕtveho by bola veľká chyba. Fatálna.