Dobrý život pre Slovensko
Predstavitelia občianskych združení a osobnosti Petržalky žiadajú v petícii proti štvorprúdovej ceste pri Chorvátskom ramene nielen centrálny mestský park a cyklotrasy.
Vyše 8-tisíc ľudí, ktorí doteraz podpísali petíciu, chce, aby magistrát pred veľkou investíciou urobil dôveryhodný prieskum, čo si naozaj prajú obyvatelia najväčšej mestskej časti Bratislavy na tomto území.
Zároveň požadujú, aby sa vypísala verejná architektonická súťaž tak, aby si mohli pozrieť rozličné varianty riešení tejto štvrti. Teda nie ako to býva zvykom – výber najlacnejšieho projektanta, ktorý urobí najdrahšie riešenie, ale architektonicko-urbanistickú súťaž, ako sa to bežne robí v iných európskych metropolách. Verejnosť chce reálnu účasť na politike mesta, rešpektovanie požiadaviek na životné prostredie a kvalitné verejné priestory. To, čo je verejný prospech, vedia občania najlepšie sami. Na dobrý život v Petržalke sú najväčšími odborníkmi samotní Petržalčania.
Nebyť malej ankety a petície na webe petrzalka.otvorene.sk mnohí obyvatelia domov pri Chorvátskom ramene by sa dozvedeli o skutočných dôsledkoch výstavby štvorprúdovej cesty až pri zvuku pílenia stromov. Nasledovala by dobre známa oficiálna odpoveď: mohli ste sa vyjadriť v procese schvaľovania, teraz už je neskoro, prišli by sme o financie…
Na šťastie pre Petržalčanov ešte nie je neskoro a úradníci, ktorí rešpektujú viac zákony ako politické tlaky, výrubové konanie dočasne pozastavili. Vďaka médiám sa ľudia dozvedeli o ankete, kde sa ich konečne ktosi spýtal, čo vlastne na tomto území chcú. Žiaľ, nespýtal sa ich to primátor ani starosta mestskej časti, ale jedna zvedavá poslankyňa.
Z ankety, ktorú zatiaľ vyplnilo vyše 2 100 respondentov, vieme, že takmer 85 percent z nich si nepraje vybudovanie štvorprúdovej cesty, ale mestského parku s cyklotrasami. Na základe tohto výsledku zostavili osobnosti Petržalky a predstavitelia občianskeho združenia text petície. Aby predišli námietke, že „mlčiaca väčšina“ môže mať podstatne odlišný názor, požadujú v petícii aj nestranný prieskum verejnej mienky na relevantnej vzorke miestneho obyvateľstva.
Bratislavský magistrát pripravil predstavenie druhej časti nosného dopravného systému na dnes v Primaciálnom paláci. Teda tri mesiace po tom, čo občania zistili, že sa plánuje výrub približne dvetisíc stromov. Za tri mesiace, čo je takmer jeden semester, by šikovní študenti na fakulte architektúry urobili urbanistickú štúdiu a model územia. Ako ich poznám, rešpektovali by, že ide o obľúbené miesto prechádzok Petržalčanov, pohrali by sa s priestorovou mapou, zapojili by do projektu občianske združenia aj obyvateľov.
Prečo by to dokázali študenti, a nie občanmi platené vedenie magistrátu či mestskej časti? Územný plán zóny Chorvátske rameno už mali mať zodpovední politici niekoľko rokov na stole. Veď štát, ministerstvá i samosprávy majú celý aparát aj prostriedky na efektívnu verejnú diskusiu.
Petičná iniciatíva sa stala zrkadlom hnevu verejnosti z toho, akým spôsobom sa komunikuje s občanmi o dôležitých verejných otázkach. Ako sa formálne odbavujú verejné prezentácie a vytvorí sa fiktívna predstava o tom, čo si ľudia prajú.
Politici by mali komunikovať s verejnosťou férovými prostriedkami, a nie ju manipulovať v prospech lobistických skupín. Ak je pre nich seriózny prieskum verejnej mienky taký dôležitý pred voľbami, mal by byť o to dôležitejší po voľbách.
Petíciou Petržalčania žiadajú o novú kultúru v politike na celom Slovensku. O skutočnú, a nie formálnu účasť na každom dôležitom rozhodnutí či zákone, ktorých dôsledky bude znášať verejnosť. Šetrenie na demokratických princípoch nás totiž v budúcnosti môže vyjsť veľmi draho.