Sabotáž
Voľba generálneho prokurátora sa ťahá už od septembra 2010. O tom, že sa pri nej hralo s falošnými kartami a politikom sa ju podarilo premeniť na dokonalú frašku, už v tejto krajine asi nikto nepochybuje.
Otázka je, ktorá zo zúčastnených strán má na manipulácii väčší podiel. Nezaškodí preto malá rekapitulácia: voľbu sprevádzala permanentná hrozba premiérky, že ak bude zvolený Dobroslav Trnka, tak podá demisiu.
Potom prišlo prekvapenie – sám jej stranícky kolega Stanislav Janiš navrhol, aby za generálneho prokurátora opätovne kandidoval Trnka. Nasledovalo fotenie hlasovacích lístkov poslancami SaS, ktoré sa dostalo až na Ústavný súd, po ňom prišlo na rad špeciálne označovanie lístkov, tzv. Radičovej kód. Celý proces sprevádzali podozrenia, že počas voľby sa s hlasmi poslancov kupčilo.
O čom sa spočiatku iba šepkalo v parlamentných kuloároch, sa vo februári tohto roku napokon potvrdilo, keď na internet unikli výpovede dvoch exposlancov bývalej koalície, ktoré existenciu takzvaného Radičovej kódu potvrdzovali.
Aj keď je zrejmé, že vtedajšia opozícia sa všemožne snažilo získať pár hlasov vo vládnom tábore (a raz sa jej ju takmer podarilo prehlasovať), boli to predovšetkým poslanci vtedajšej koalície, ktorí na prvý pohľad jednoduchú vec totálne skomplikovali. Použijúc parafrázu, „eto vaše delo“, že stolička generálneho prokurátora dva roky zíva prázdnotou.