Tatry varujú
Kým pred takmer deviatimi rokmi zničila tatranské hory veterná smršť, teraz sa nemôžeme vyhovárať na nevyspytateľnú prírodu.
Pod zdevastovanie omladeného lesa pri Starom Smokovci sa podpísal človek. Oheň sa totiž šíril od cintorína.
V národnom parku si nepamätajú, že by niekde vzbĺkol samovznietením či po údere blesku. Zato pohromy spôsobené vypaľovaním suchej trávy ho ohrozujú rok čo rok, tak ako Krásnu Hôrku a celé Slovensko. Osveta nezaberá. Aj preto, lebo sa na absurdné aktivity takýchto dvojnohých škodcov pozerá s prižmúrením jedného oka. Pre Tatry požiar predstavuje oveľa ďalekosiahlejšie následky. Za niekoľko hodín sme prišli o milióny eur, ak sa to vôbec dá vyčísliť. Les mohol doslova zhorieť do tla vrátane semiačok rastlín v pôde, ktoré by sa inak stali základom pre jeho znovuzrodenie. To sa odkladá na desiatky rokov.
Odborníci sa zhodujú na tom, že v Tatrách, kde po kalamite a následnej invázii lykožrúta leží vyše pol milióna kubíkov nespracovaného suchého dreva, sa požiarom nedá zabrániť. Prírode však treba pomôcť. Najmä vtedy, keď ju človek poškodzuje.
Na juhu Európy sa letný zákaz vstupu do lesov stal samozrejmosťou. V meniacej sa klíme, keď obdobia sucha bývajú čoraz dlhšie a masové polomy čoraz častejšie, sa budú musieť mimo turistických chodníkov prijímať podobné opatrenia aj u nás. Lenže pritom si nevystačíme s výstražnými tabuľkami a ľudovou osvetou.