Bez vysvetlenia
Prednedávnom predseda vlády tvrdil, že Smer nebude kvôli voľbe generálneho prokurátora meniť zákon o konaní pred Ústavným súdom. Potom spresnil, že ak aj áno, urobí to riadnym postupom v rámci májovej schôdze Národnej rady. V posledný aprílový deň Smer nielenže zákon zmenil, ale zmenil ho aj v skrátenom konaní. Podľa Roberta Fica to bolo nevyhnutné, pretože sa vraj objavujú informácie o nefunkčnosti Generálnej prokuratúry, ktorá už „nadobúda pomerne významný rozmer“.
Bolo by užitočné, keby sa premiér s tými informáciami, ktoré vraj jeho vládu „vyrušujú“, podelil aj so slovenskou verejnosťou. V normálnom štáte totiž nebýva maličkosť, keď šéf exekutívy náhle spraví niečo, čo len pred chvíľou sám vylučoval. Dupľom, keď sa to týka výkonu práva a spravodlivosti. Užitočné by to bolo aj preto, lebo ak je teda také naliehavé, aby Generálna prokuratúra dostala čím skôr nového šéfa, verejnosť má právo vedieť, čo si od toho „urýchleného“ nového generálneho prokurátora parlamentná väčšina vlastne sľubuje. Aj keď sa u nás generálny prokurátor nevolí vo všeľudovom hlasovaní, neznamená to ešte, že táto funkcia nie je verejná, alebo že verejnosť nemá právo posudzovať pohnútky, ktoré parlamentnú väčšinu viedli k výberu toho či onoho kandidáta.
V prípadoch, keď na dvoch právnikov pripadajú štyri právne názory – a motanica okolo generálneho prokurátora je presne takým prípadom – býva zbytočné pokúšať sa laicky o nejaký ďalší, piaty názor. Skonštatujme teda aspoň fakty. Faktom je, že po dlhých ťahaniciach bývalá vládna väčšina napokon zvolila Jozefa Čentéša spôsobom, ktorý nikto relevantný nespochybnil. Ďalším faktom je, že Ivan Gašparovič po ďalších ťahaniciach napokon využil právo, ktoré mu dal svojím výrokom Ústavný súd, a zvoleného kandidáta Čentéša odmietol vymenovať. Do tretice, faktom je i to, že vzápätí si Čentéš s Gašparovičom navzájom začali „vyhadzovať“ sudcov Ústavného súdu ako figúrky v Človeče, nehnevaj sa. Výsledkom je paralyzovaný Ústavný súd, ktorý už nielenže nemôže rozhodnúť o pôvodnej Čentéšovej námietke proti jeho nevymenovaniu, ale ani len o právoplatnom vylúčení všetkých namietaných sudcov z konania.
Ak tu dal niekto Smeru zámienku konať, nie je to ani tak opozícia, ktorá do „diskusie“ prispieva akurát politickými výkrikmi, ale predovšetkým sú to Čentéš ruka v ruke s Gašparovičom. Tie výkriky, „odhaľujúce", že tu dnes ide o politický boj o Generálnu prokuratúru, už nie sú ani smiešne. A čo iné strany dnešnej Ľudovej platformy spolu s SaS predvádzali od jesene 2010, ak nie politický boj o úrad GP?
Z uvedeného však nevyplýva, že nám Fico a Smer nedlhujú hodnoverné vysvetlenie. Riešenie situácie zablokovaného Ústavného súdu je jedna vec, situácia na Generálnej prokuratúre je vec druhá. V prípade prokuratúry nejde o nič menšie, ako o právny štát.