Perspektíva?
V druhom pilieri nastalo „veľké sťahovanie národa“. S viac ako miliónom sporiteľov v garantovaných fondoch môže byť spokojná predovšetkým vláda, ktorá dosiahla, čo chcela, ale zle neobišli ani dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), lebo keby Ficov kabinet trval na tom, že garantované musia byť úplne všetky vklady, tak prípadné vzniknuté straty by museli doplácať z vlastných peňazí až 1,46 miliónu ľudí.
A to by ich pri poklese akcií, aký sme zažili napríklad v roku 2009, vyšlo príliš draho. Takto im zostalo 150-tisíc klientov vo zvyšných troch typoch negarantovaných fondov a nádej, že najmä mladší budú ochotní riskovať.
Otázka je, či rovnako spokojní majú byť i sporitelia. To, že na výzvu DSS reagovalo len minimum ľudí, čím sa automaticky dostali do garantovaných fondov, hovorí veľa o finančnej gramotnosti obyvateľstva. Lebo skutočne nie všetci majú dôvod v garantovaných fondoch i zostať – momentálne jediná istota je tá, že ich peniaze zhltne inflácia.
Druhý dôchodkový pilier vznikol s tým, že DSS dokážu lepšie zhodnotiť peniaze ako sami ľudia. Lenže doterajšie zhodnotenie pohybujúce sa niekde na úrovni termínovaného vkladu kladie otázku samotného zmyslu II. piliera.
Áno, indexové fondy minulý rok vystrelili do výšin ako raketa, lenže ostatné fondy – škoda hovoriť. Akcie sú síce rizikové, ale môžu klesnúť len na určité minimum, zato dlhopisy, aj keď sú istota, v prípade, že patria krajinám ako Grécko, sa môžu poľahky stať bezcenným zdrapom papiera. Summa summarum, tí, čo už uverili perspektíve lepších dôchodkov z 2. piliera, by si svoje portfólio mali rozdeliť – niečo dať do garantovaného a niečo povedzme do indexového fondu. A dúfať, že tých 78-tisíc ľudí, ktorí nedávno z II. piliera vystúpili, neurobilo to najlepšie rozhodnutie.