Slovenská veda vo vesmíre
Vesmírne technológie a údaje získané z družíc sa stali každodennou súčasťou nášho života. Sledovanie Zeme, vývoja počasia, poznávanie vlastností a vplyvov žiarení prichádzajúcich na našu planétu z vesmíru, prenos rôznych údajov pre telefóny, polohové systémy či televíziu by bez činnosti družíc neexistovali.
Rozvoj vesmírnych aktivít si však vyžaduje koordinovanú spoluprácu, preto sa im v Európskej únii venuje pozornosť na politickej, vedeckej aj technickej úrovni. Po prvých kontaktoch nášho ministerstva školstva s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v roku 2005 podpísali spolu v apríli 2010 kooperačnú dohodu. Ďalšou etapou pre naše zapojenie do medzinárodných vesmírnych iniciatív je Plán pre európske kooperujúce štáty (PECS).
Prípravu prístupovej dohody na vládnej úrovni sme iniciovali v marci 2013. Vláda dala záruku, aj finančnú, že bude podporovať integráciu Slovenska do ESA. V Slovenskej akadémii vied sa v rámci vesmírnych výskumných aktivít venuje pozornosť najmä kozmickej fyzike, biológii a medicíne, materiálovému inžinierstvu i diaľkovému prieskumu Zeme. Od roku 2000 tieto aktivity koordinovala Komisia pre výskum a mierové využívanie vesmíru pri Rade vlády pre vedu a techniku.
V roku 2006 radu zrušili a komisia „de facto“ prestala existovať napriek viacerým reprezentačným povinnostiam v zahraničí. Napríklad vo Výbore OSN pre mierové využívanie vesmíru vo Viedni a Výbore pre výskum vesmíru so sídlom v Paríži, ktoré zabezpečovali členovia komisie pôsobiacej pri SAV. Od roku 2010 existuje Komisia SAV pre vesmírne aktivity ako poradný orgán predsedníctva akadémie.
V kozmickej fyzike a v príbuzných odboroch sa v SAV dosiahli úspechy pri vývoji, testovaní a konštrukcii prístrojov zaznamenávajúcich v automatickom režime výsledky meraní v podmienkach kozmu. Ústav experimentálnej fyziky v Košiciach sa podieľal na vývoji 20 časticových experimentov vrátane originálnych meracích aparatúr. Nové poznatky sa získali aj o kozmickom počasí, ktoré má zásadný význam pre činnosť komunikačných systémov, v satelitnej navigácii či v leteckej doprave.
Výsledky zapojenia pracovísk SAV do lekársko-biologických vesmírnych experimentov majú vo svete vysoký kredit. Unikátne sú poznatky o vplyve stavu beztiaže na neuroendokrinné a metabolické procesy zvierat i astronautov počas ich pobytu vo vesmíre, k čomu prispel aj let a pobyt plukovníka Ivana Bellu na stanici Mir. Naša akadémia sa úspešne zapojila spolu s vedeckými tímami v Európe aj do výskumu a vývoja nových materiálov – ľahkých titánových zliatin, v podmienkach mikro- a hypergravitácie. Získané výsledky nájdu priame uplatnenie pri výrobe súčiastok pre automobilový, letecký a energetický priemysel.
Výsledky v Diaľkovom prieskume Zeme sa využívajú pri identifikácii krajinnej pokrývky Slovenska a jej zmien v období 1990 až 2006 a najnovšie v roku 2012 v rámci európskeho programu Corine Land Cover. Tieto a ďalšie aktivity (napr. monitoring stavu lesov, výmery poľnohospodárskych plodín a pod.) sú príspevkom do celoeurópskeho monitorovacieho systému Globálne monitorovanie krajiny a bezpečnosti (GMES).
Skúsenosti ústavov SAV v týchto oblastiach sa môžu stať východiskom pre vstup Slovenska do programu PECS, ktorého časť projektov sa bude venovať aj výskumu. Naša akadémia tak prispeje k napĺňaniu európskej vesmírnej politiky a zároveň aj k napredovaniu výskumu a rozvoju inovačných technológií na národnej úrovni.