Nový Lenon
Zrušenie parlamentného klubu Sloboda a Solidarita „nie je podstatná vec pre výkon politiky“, tvrdí Richard Sulík.
Napriek tomu vypúšťa oheň a síru na komunistov, lebo tí si pred vyše dvadsiatimi rokmi „mysleli, že práve pre nich zákon neplatí“. Predtým stihol „uznávaný ekonóm, fanúšik squashu, milovník fotografovania, bestsellerov a dobrej hudby“, ako sám o sebe píše na blogu líder SaS, označiť nedávnych kamarátov za Ficových kolaborantov. Veď im nestojí ani za to, aby sa ho zastali…
Od Sulíka by bolo priodvážne očakávať náznak sebakritiky. Jeho diagnóza je jasná: pravdu má len on. A celý ostatný svet je hlúpy. Takže, keď rokovací poriadok Národnej rady hovorí o vzniku klubu s minimálnym počtom osem poslancov, tak sa musí zachovať na večné veky, aj keby v ňom ostal on jediný, čo nie je vylúčené. Má naďalej nárok na predsedu NKÚ, hoci za jeho kandidátov nehlasovala ani celá pravica. A jeho virtuálna strana vraj predstavuje jedinú skutočnú opozíciu, možno práve preto, že jednu vládu už povalila.
Podľa neho by politici z Ľudovej platformy so svojimi praktikami skončili v reálnom svete za pár týždňov. Nik nevie (hoci mnohí tušia), o koľko týždňov skončí v politike Sulík. V každom prípade sa však vinou jeho manierov scvrkol počet poslancov za SaS na šesť, z 241-člennej strany už desiatky ľudí odišli a z niekdajších spojencov si urobil nepriateľov – len on.