Už včera bilo dvanásť
Na otázku, či štát môže nejako podporovať hospodársky rast, existuje pomerne ľahká odpoveď. Nielenže môže, ale musí. Vedia to všelikde v Európe, vrátane Veľkej Británie (aby sme sa nebavili iba o socialistoch). Na tom, že to vieme i u nás, nie je teda nič neprístojné. Naopak, neprístojné by bolo, keby sa vláda tvárila, že ekonomika si to má „vybaviť sama“.
Mimochodom, aj tu je rozdiel medzi teoretikmi a ideológmi na jednej strane a ľuďmi, ktorí naozaj podnikajú, na strane druhej. Kým tí prví sa občas radi opájajú poučkami o tom, ako by mala ekonomika vyzerať, tí druhí sa pohybujú v reálnej ekonomike. Aj preto vedia veľmi dobre, že keby si dnes štát umyl ruky a ponechal „trh“ sám na seba, zajtra by sme mohli akurát tak porátať obete a ísť kolektívne po žobraní.
Slovensko je extrémne otvorenou ekonomikou. Áno, táto veta sa už toľkokrát zopakovala, že niekomu môže pripadať ako nekonkrétna fráza. Ale má v skutočnosti veľmi konkrétne dôsledky.
Nielenže osudovo závisíme od kondície veľkých európskych ekonomík, najmä v Nemecku. Náš domáci trh nie je schopný absorbovať ani zlomok toho, čo sa u nás musí každoročne vyrobiť a predať, aby sme naozaj nešli po žobraní. To platí kedykoľvek, v kríze dvojnásobne.
Zatiaľ čo možno tucet najväčších exportérov, ktorých na Slovensku máme, štát prakticky nepotrebuje (hoci ani to celkom neplatí, pozri oceliarne), malé a stredné podniky sú bez jeho pomoci bezmocné. Ich šance hľadať vo vlastnej réžii nové odbytištia, dostávať sa k zdrojom a k inováciám, sú mizivé. Okrem toho narážajú na všadeprítomnú korupciu a slabú vymožiteľnosť práva. Nedávne údaje, podľa ktorých viac ako polovica podnikov u nás má problém splácať svoje záväzky, hovoria samy za seba.
Treba povedať, že návrhy opatrení, ktoré by mali pomôcť hospodárskemu rastu a ktoré včera schválila vláda, z tohto pohľadu vôbec nevyzerajú zle. Nesľubujú veľkolepé nákladné projekty, ako to občas bolo pri podobných príležitostiach v minulosti. Stláčanie deficitu verejných financií do stanovených medzí neumožňuje žiadne ktovieako veľké štátne injekcie do priemyslu alebo budovanie vzdušných zámkov v podobe rýchlej a mohutnej reštrukturalizácie.
Úlohu verejných peňazí dnes u nás prakticky suplujú eurofondy. Pri nich by mal nastať presun od nenávratných grantov k návratným investíciám, čo by mohlo znížiť korupciu a tlačiť na produktívnosť ich využitia (natvrdo povedané, horšie sa kradne to, z čoho treba vykázať zisk). Predovšetkým sa však návrhy sústredia na malé a stredné podnikanie (mikropôžičky a pod.), čo by bolo rozumné, hoci by nebola akurát kríza.
O tom, aké sú šance konkrétnych navrhovaných opatrení reálne naštartovať ekonomiku, sa bude ešte isto diskutovať. O tom, že je najvyšší čas, aby sa v tomto smere niečo začalo robiť, je však diskusia celkom zbytočná. Už včera bilo dvanásť.