Všetko je dôležité
Zvláštne. Predstavitelia Medzinárodného menového fondu kade chodia, tade prízvukujú, že príliš rýchle a príliš hlboké šetrenie zráža ekonomiku do ďalšej recesie. Najnovšie sa takéto upozornenie v utorok ušlo Spojeným štátom a predtým strednej Európe. Čiže nepriamo aj nám.
Zvláštne na tom je to, že tí politici, ktorí ešte nejakú tú dekádu dozadu počúvali odporúčania MMF ako slovo Božie, majú dnes tendenciu správať sa presne naopak. Pravdaže, vtedy to bol „iný“ menový fond. Vtedy medzinárodné inštitúcie ordinovali ekonomikám osekávanie verejných výdavkov, privatizáciu a dereguláciu všetkého, čo sa dalo. Vtedy ekonómovia týchto inštitúcií s vervou šírili svoje evanjelium, podľa ktorého nezáleží na ukazovateľoch nezamestnanosti, na štruktúre hospodárstva, na zdravých verejných investíciách. Jediné, na čom malo záležať, bolo zdravie peňazí.
Nuž peniaze máme dnes zdravé ako hrom. Ak teda nejaké peniaze máme, všakže. Inflácia je nízka, úroky na hypotéky priaznivé, ľudia sa zadlžujú až po uši. Len tá ekonomika akosi nie a nie vyzdravieť. Kde len spravili hrdinovia minulých dekád chybu?
Varovanie MMF na adresu strednej Európy je poučné. Poliaci a Maďari sa potácajú na hrane recesie, Česi sú v recesii, ktorá sa čoraz viac prehlbuje. My sme zatiaľ v čiernych číslach, ale aj tu bude obozretné, ak to „zatiaľ“ pre istotu trikrát podčiarkneme. S naším hospodárskym rastom je to podobne ako s nezamestnanosťou. Len s opačnými znamienkami. Aspoňže nezamestnanosť nerastie, aspoňže hospodárstvo nie je v mínuse. Oboje je však otázkou krehkých desatiniek percenta.
Čím sa máme riadiť, ak nechceme, aby sa tie znamienka vymenili? Odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, ktorých osadenstvá sa pokúšajú odstraňovať následky (aj) ideologickej zaslepenosti svojich predchodcov? Alebo radšej stavíme kartu na vládu Petra Nečasa v susednom Česku, ktorá ponára svoju krajinu do recesie tým hlbšie, čím dôraznejšie sa bije do pŕs za svoju „fiškálnu zodpovednosť“?
Podobnosť politík Nečasovej vlády s našou predchádzajúcou vládou nie je náhodná. Veď sú to sesterské politické strany s tými, ktoré sa navlas rovnako bili do pŕs aj u nás. Ktovie, ako by sme na tom boli dnes, keby vláda Ivety Radičovej úspešne pokračovala vo svojej vlastnej verzii „fiškálnej zodpovednosti“… Tým nie je vyslovená nijaká pochvala vláde Roberta Fica – jej vlastné úspechy či neúspechy ešte len budú musieť byť porátané. Akurát, že dianie u susedov vystavuje jasnú vizitku bezradnosti stredoeurópskej pravice zoči-voči kríze. Všetko je dôležité, len nie všetko pre všetkých rovnako. Pre drvivú väčšinu ľudí u nás sú napríklad tie spomínané krehké desatinky percenta dôležitejšie než všetci bývalí, dnešní aj budúci tajní agenti, ktorí si vo verejnom priestore navzájom vybavujú účty..