Streľba do vedľajších terčov
Rozprava v parlamente o Správe o stave školstva na Slovensku mala niekoľko nelichotivých charakteristických čŕt. Prvou je to, že ani jedna, ani druhá strana nie je dostatočne pripravená na ozajstnú odbornú debatu. Poslanci a ich poradcovia nepripravili analytické podklady, porovnania, prepočty či prognózy skutočností, ktoré sa prezentujú v parlamente.
Absencia odbornej pripravenosti našich zákonodarcov nie je len znakom amaterizmu, no možno nevedomky sa podporuje politická a exhibicionistická rovina účelnosti týchto vystúpení. A tak debata v parlamente nebola o veci, ale o politickom boji a narcizme.
Jej druhou črtou bola nevhodná zacielenosť obsahu vystúpení. Vytiahli sa do centra pozornosti témy, ako je rušenie málotriedok a školské autobusy, vymenovanie riaditeľa školy, centrá voľného času, počet vysokých škôl, rómska problematika, platy učiteľov, nákupy darčekov na ministerstve či nejasná evidencia ciest autami a podobne.
Sú to dôležité témy, no sú najdôležitejšie? Neodvodzujú sa odpovede na ne od podstatnejších otázok školskej politiky v štáte? Nepodľahli poslanci kauzománii, ktorú výdatne podporujú bulvárne médiá? Prečo sa skôr nezaujímali o riadenie školstva (centralizácia – decentralizácia, regulované školstvo – „slobodné“ školstvo, počty úradníkov a nefunkčných inštitúcií) a obsah vzdelávania? Prestavba obsahu je jeden z podstatných problémov zlepšenia slovenského školstva.
Druhou systémovou otázkou je úroveň učiteľov, riaditeľov škôl a ich spôsoby vedenia školy. Všíma si to vôbec niekto? Od ich profesionality závisia metódy, ktoré používajú, či deti vedú k učeniu, alebo im zoberú chuť učiť sa. Nie je tajomstvom iba to, že na pedagogické fakulty sa hlásia prospechovo a inak najslabší študenti, ale i to, že všetkých záujemcov prijímajú na vysokú školu a takmer všetci ju aj skončia. Nehovoriac o bakalároch, s ktorými sa nevie, čo robiť…
Podstatné najmä pre najbližšiu budúcnosť je inkluzívne školstvo a jeho realizácia, keď sa už naša vláda k tejto školskej politike v rámci EÚ prihlásila. Ide napríklad o riešenie žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, no i prisťahovalcov, žiakov nadaných a postihnutých. Vzhľadom na politické rozhodnutie implementácie inkluzívnej politiky treba prerobiť všetky základné školské zákony.
Osobitnou kapitolou, ktorá vrie pod pokrievkou, je správanie žiakov aj ich rodičov. Ministerská správa si tento problém skoro nevšíma, pritom je jeden z podstatných. Poslanci nevedia alebo nechcú vedieť a vidieť, že sa rapídne zhoršuje správanie žiakov a študentov voči školským pracovníkom. Čo s tým? Máme preplnené detské domovy, reedukačné strediská (polepšovne), zvyšuje sa počet žiakov so zhoršenou známkou zo správania, čoraz častejšie sa vyskytujú agresívne útoky rodičov na učiteľov.
Opozícia v parlamente nemá profesionálneho odborníka na školstvo. Správu vypracovali anonymní autori, odvolávajúci sa na nezmyselné štúdie, že náš systém je dobrý. Pritom v medzinárodných meraniach sme pod priemerom nielen v rámci EÚ, no aj viacerých afrických štátov. V kurikulárnej rade ministra nenašli miesto pre významné slovenské profesorky pedagogiky. Takáto diskusia bez znalostí vecí vedie k strieľaniu do vedľajších terčov.
Na vojenčine sme sa hrali na strelnici jednu hru: Nastrieľaj do môjho, vedľajšieho terča, potrebujem opušťák, kúpim ti na revanš pivo… Podľa obdobnej stratégie postupujú aj v parlamente, akurát na vedľajšie terče cielia skôr z nevedomosti ako zo zámeru.