Nelyrické kšefty
Takmer pol roka po tom, čo denník Pravda upozornil na nebezpečný trend – predaj nedostatkových liekov do zahraničia, došlo k prvému precedensu. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zakázal vyvážať Lyricu, nenahraditeľnú pri liečbe epilepsie, ale aj iných chorôb.
Tí, čo boli na ňu odkázaní, ju v posledných mesiacoch nemohli zohnať, alebo sa museli zapisovať do poradovníkov. Nie preto, že by absolútne na Slovensku chýbala. Naopak, niektoré lekárne si ju vo veľkom objednávali, no šmahom ruky ju aj s vysokou maržou predávali firmám, ktoré Lyricu s výrazným ziskom posielali do krajín, kde sú lieky omnoho drahšie. Takouto redistribúciou viacerých medikamentov si ročne prilepšujú 300 miliónmi eur!
Nedeje sa to ilegálne, liberálne zákony voľného trhu to povoľujú. To, že napríklad špecifické lieky proti vysokému krvnému tlaku a srdcovému zlyhaniu nemajú náhradu, a preto pacienti trpia a ich zdravotný stav sa môže aj nezvratne zhoršiť, distribútorov a, žiaľ, ani niektorých lekárnikov nezaujíma. Kšeft je kšeft.
Štát má našťastie prostredníctvom svojho ústavu určitú páku, aby takéto maniere pribrzdil. Konečne ju použil, takže by sme mohli byť vlastne spokojní. Lenže pre bezohľadný vývoz chýba omnoho viac druhov liečiv. Ako však vysvetliť, prečo sa okolo každého z nich naťahuje „analyzovanie údajov“ niekoľko mesiacov. Aby ktosi neprišiel o biznis?