Súkromie, život, smrť
Kto skôr umrie, je dlhšie mŕtvy. To nie je len čierny humor a názov jedného filmu. Je to aj v kocke zhrnutý postoj drvivej väčšiny ľudí k „veciam posledným“. Drvivá väčšina ľudí však nie sú všetci ľudia – a v tomto bode sa začínajú problémy.
Europoslanci zo skupiny Rodina, práva dieťaťa a medzigeneračná solidarita, bijú na poplach. Verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Grossová verzus Švajčiarsko podľa nich robí z eutanázie ľudské právo, ktoré vraj povyšuje nad právo na život. „Povýšenie práva na súkromie nad právo na život zničí prirodzenú hierarchiu práv zakotvených v Dohovore (o ochrane ľudských práv a základných slobôd),“ tvrdí predsedníčka skupiny Anna Záborská.
O čo vlastne ide? Pani Alda Grossová, ročník 1931, k spomínanej drvivej väčšine ľudí nepatrí. Už celé roky túži umrieť. Netrpí pritom ťažkou chorobou ani duševnými problémami, ktoré by jej azda zahmlievali úsudok. Umrieť chce preto, lebo zachovanie svojej osobnej dôstojnosti vidí v dôstojnom ukončení svojho života: vtedy a takým spôsobom, aký určí ona sama. Problém je, že o asistenciu pri tom žiada štát.
Švajčiarsko, kde pani Grossová žije, patrí medzi štáty s liberálnym prístupom k eutanázii. Ak niekto z altruizmu či zo súcitu pomôže napríklad umierajúcemu skrátiť jeho utrpenie, v zásade nemá opletačky. I tu však platí, že nesmie byť spochybniteľný zdravý úsudok človeka, ktorý chce zomrieť, a celý prípad musí posúdiť ešte minimálne jedna tretia strana.
Vo Švajčiarsku sa však nenašiel lekár, ktorý by pani Grossovej podpísal recept na smrteľnú dávku pentobarbitalu sodného. Nijaký lekár si totiž nemohol byť istý, či by práve v jej prípade neporušil zákon. Odmietli ju aj tamojšie súdy.
Európsky súd teda rozhodoval o právnom zmätku vo Švajčiarsku, ktoré eutanáziu na jednej strane umožňuje, nie je však jasné, pre koho áno a pre koho nie. Preto v rozsudku stojí, že je na domácich úradoch, aby vydali jasné pravidlá toho, či vôbec a prípadne za akých podmienok má mať niekto ako pani Grossová možnosť získať smrteľnú dávku lieku (drogy) na ukončenie života. „Súd sa obmedzuje na výrok, že absencia jasných a zrozumiteľných pravidiel porušila právo žiadateľky na rešpektovanie jej súkromného života, bez toho, aby (súd) akýmkoľvek spôsobom zaujímal stanovisko k samotnému obsahu takých pravidiel.“
Inými slovami, nikto tu nenadradil žiadne právo nad iné. Tobôž aby niekto rozkazoval európskym štátom zavádzať eutanáziu alebo nariaďoval európskym lekárom asistovať pri nej. Konzervatívci skrátka opäť raz vidia niečo, čo chcú vidieť, pričom to svoje niečo nadraďujú nad realitu. Problém však je, že otázka eutanázie sa týmto konštatovaním nevyrieši. Ani tá „prirodzená hierarchia práv“, kde sa bije právo človeka rozhodovať o sebe s právom iných ľudí nezúčastniť sa na smrti niekoho, kto je primerane svojmu veku zdravý – je len starý a unavený. Sú to ťažké a nepríjemné otázky. Neujdeme však pred nimi.