Vylepšené školstvo
Podobne ako väčšina spoluobčanov sa tiež teším na najbližšiu budúcnosť školstva, lebo tá má svoje korene vo vzdialenej minulosti.
Na to, aby sa mohli radovať všetci, dnes už stačí iba pochopiť niekoľko rozumných úmyslov ministerstva školstva. Za najperspektívnejšiu z myšlienok, ktorých teraz ministerstvo chrlí nespočetné množstvá, možno v tomto zmysle považovať snahu, aby na školách učili najmä nadpriemerní učitelia.
To je jedna z najjednoduchších a najľahšie realizovateľných možností, pretože týchto učiteľov možno bezprostredne, teda mimoriadne ľahko a rýchlo, získať z radov obyvateľstva, ktoré týmito možnosťami dnes disponuje takmer neobmedzene. Aspoň pokiaľ si pamätám na jednu prednášku zo sociálnej psychológie – nadpriemerných ľudí je u nás veľmi veľa.
Na tom nič nemení fakt, že priemerných, aspoň podľa toho istého prednášateľa, je ešte viac. Pozitívum spočíva v tom, že ak budú všetci učitelia nadpriemerní, potom sa istotne stane nadpriemernosť obyčajným priemerom. Viem, že ďalších a ešte nadpriemernejších pedagógov bude potom len obťažné získať. Pesimisti sú presvedčení, že pôjde o moment, v ktorom môže nastať určitá stagnácia, ale stagnujúce nadpriemerné školstvo bude určite lepšie ako stagnujúce podpriemerné školstvo.
Matematická logika, ktorú ministerstvo v silne archeologickom prostredí dnes tvorivo uprednostňuje, jednoducho nepustí. Iní pesimisti zase tvrdia, že získať takých stoštyridsaťtisíc učiteľov zo dňa na deň je skoro nemožné. Ja to nemožné, ak sa na to neurobí poriadny, teda tzv. náborový grant. Náborový pracovník dostane náborové prostriedky, napríklad päť pív a tri eurá na cieľovú osobu, prípadne jeden gastrolístok. Neviem, či niekto pozná na Slovensku človeka, ktorý by za týchto podmienok rád do školstva nenastúpil.
Prirodzene, tieto materiálne výhody možno podporiť aj morálnymi argumentmi. Napríklad: „Načo si poslanec? Poď učiť! Však čo budeš?“ Alebo: „Ty si taký chytrý človek! Ty máš aj meďák, aj bavorák máš! Prečo by si nešiel k nám učiť?“ Veď nenadarmo sa dodnes hovorí: Komenský – učiteľ náhodou!
Po zrušení docentov a profesorov, doktorandov, štátnych záverečných skúšok na vysokých školách zostane u nás jediným serióznym vzdelaním gymnázium. Ako aj bolo. Takéto gymnáziá postačia Slovensku asi tri, čo sa osvedčilo už v 19. storočí. Mohli by byť napríklad v Kláštore pod Znievom, v Martine a v Revúcej. Zvyšok populácie môže ísť na učňovky, veď tam niekedy býva tiež maturita.
Treba iba zistiť, v akom stave sú pôvodné budovy oných gymnázií, či im vietor neodtrhol strechu a či sú napojené na elektrinu a kanalizáciu. Čo však v modernom slovenskom školstve zatiaľ nie je a asi ani nebude až také nevyhnutné. Ostatné nadbytočné budovy sa dajú sprivatizovať na butiky a puby. Asi ako materské školy toť nedávno.
Buďme optimisti! Veď ako rýchlo sa všetko dá zmeniť k lepšiemu! Slovenské školstvo, to už dnes veru nie je smiech cez slzy. To už sú slzy cez smiech. Alebo že by rovno plač cez slzy?