Čistá práca
V októbri minulého roku boli v čínskom meste Ningbo masové demonštrácie. Ľudí vyhnalo do ulíc plánované rozširovanie chemickej továrne.
Ďalšie protesty sa objavili v provincii Liaoning. Kontaminácia vody a ovzdušia už na oboch miestach dosahuje kritické hodnoty. Ide však o biznis. Firmy potrebovali rýchlo zvýšiť výrobu chemikálií potrebných na výrobu polyesteru. Jeho spotrebu akceleruje obrovský nárast výroby čínskych solárnych panelov, ktoré zaplavili svetové trhy. Jedným z dôvodov, prečo cenovo valcujú konkurenciu, je aj to, že majú oveľa nižšie environmentálne náklady. Podľa Európskej komisie ich navyše vyrábajú s nelegálnou pomocou štátu a predávajú za dumpingové ceny.
V Európskej únii tak dnes zúri zákopová vojna o solárne panely. Komisár pre obchod Karel De Gucht minulý týždeň bez obalu oznámil Číne, že stráca čas, ak sa pokúša blokovať pripravované dovozné prirážky, ktoré sa únia chystá na jej panely uvaliť. Mali by byť až vo výške 47 percent. Ide o veľa. Čínske firmy už predali v EÚ panely za vyše 21 miliárd eur. Trh pritom stále rastie.
Proces skúmania praktík čínskych producentov sa začal na podnet nemeckej firmy Solar World, za ktorou stoja ďalší producenti panelov v Európe. Paradoxne, bez podpory kľúčových vlád krajín únie. Aj keď sú Nemecko, Švédsko alebo Holandsko lídri v zelených technológiách a ich straty pracovných miest sú v tomto sektore bolestivé, sú proti dovozným prirážkam. Strašiakom sú pre ne možné odvetné opatrenia Číny. Napríklad v automobilovom priemysle.
Trh so solárnymi panelmi tak dobre ilustruje rozpory globalizácie. Jednou rukou možnosti dáva a druhou ich berie. Zelené technológie a na nich sa viažuce zelené pracovné miesta sú jednou z možností, ako bojovať s klesajúcou zamestnanosťou v EÚ. Energiu totiž kvôli stratám pri prenose nemôžeme dovážať z Afriky alebo Ázie. Nový priemysel obnoviteľných zdrojov energie vytvára mnoho pracovných miest vo výskume, vývoji a výrobe.
Vo chvíli, keď tento priemysel dosiahol ziskovosť, začali firmy praktikovať úplne rovnaké techniky ako ich kolegovia v iných odvetviach. Presúvať výrobu do „lacnejších“ krajín. V druhom slede sa na lukratívny trh vrhli konkurenti z Ázie. Opakuje sa zvyčajný scenár ziskov za cenu zdevastovaného životného prostredia a potlačených práv ľudí na primeranú mzdu.
Na druhom konci príbehu zas vidíme, ako sa pôvodné modely fungovania veterných a solárnych elektrární, ktoré stáli za ich rozmachom v Dánsku a Nemecku, zmenili v krajinách ako Slovensko a jeho okolie na karikatúru pôvodných myšlienok. V Nemecku väčšinu malých elektrární vlastnia obce, družstvá, združenia miestnych investorov a farmári. To pomáha udržiavať zamestnanosť a príjmy aj v menších dedinách a chudobnejších regiónoch. Zisk zostáva na mieste a pumpuje peniaze do lokálnej ekonomiky.
U nás sa tieto investície stali v mnohých prípadoch predmetom záujmu špekulantov a firiem s nejasným vlastníctvom. Preto má podpora zelenej energie v Nemecku masovú podporu, zatiaľ čo u nás sa chápe ako pokračovanie tunelovania verejných zdrojov novými prostriedkami.