Od buka do buka
Od začiatku tohto roka už pacienti v Nemecku nemusia platiť poplatky za návštevu u lekára.
V novembri 2012 o tom jednohlasne rozhodol Bundestag. Čo je však zaujímavé, najväčší tlak voči povinnosti uhrádzať štvrťročne desať eur u praktických lekárov a zubárov neprišiel od postkomunistov, ale z radov liberálnej FDP! Poplatky medzičasom zrušili aj v susednom Maďarsku a, naopak, zaviedli ich v Česku.
U nás síce „zajacovky“ v roku 2006 zrušila, resp. znížila na nulu prvá Ficova vláda, no rôznym platbám u lekára sa pacient aj tak nevyhne. Ba naopak, v tejto oblasti ich kreativita nepozná hraníc.
Vzhľadom na to, že na Slovensku neexistuje jednotný zoznam, za čo všetko môžu doktori poplatky vyberať a ich výšku reguluje len zákon o cenách, vznikla tu jedna veľká neprehľadná džungľa. A keďže v ambulanciách nemajú registračné pokladnice, tak ani nik nevie, koľko sa v nich vyberie, lebo neexistuje žiadna evidencia. Občan je tak v pozícii „plať a na nič sa nepýtaj"!
Tento stav, keď si lekári určujú poplatky len tak od buka do buka, je však neudržateľný. Buď je zdravotníctvo bezplatné, a v tom prípade by nemal nikto v ambulanciách šušťať paragónmi, alebo by mala byť jasne určená hranica, čo je štandard a čo nadštandard, a v takom prípade by však pokladnice boli nevyhnutnou výbavou každej ambulancie. Model plaťte a bločky si nepýtajte je najhorší možný. Pre občanov aj pre štátnu pokladnicu.