Dobrovoľníci
Európsky súd pre ľudské práva odpovedal jasne. Sťažnosť dvoch bývalých občanov SR, že im protiprávne odobrali slovenské občianstvo, nie je opodstatnená.
Oni, ako aj ďalších 545 ľudí sa dobrovoľne vzdali zväzku s našou republikou. Veľmi dobre totiž vedeli, čo ich čaká, ak sa rozhodnú pre občianstvo iného štátu. Nemusia sa nám páčiť všetky zákony, ale pokiaľ sú platné, musíme akceptovať i tie menej podarené. A tento je platný, parlament ho na sklonku prvej Ficovej vlády prijal kvalifikovanou väčšinou vtedajšej koalície i poslancov za KDH.
Žeby tí, čo požiadali o občianstvo Maďarska, hoci tam nemajú trvalý pobyt, dojímavo vypočuli hlas matky Hungárie? Kdeže! Keď sa potom aj verejne sami udali (inak sa to podľa zákona nedá zistiť), tak nešlo o nič iné, ako o demonštráciu príslušnosti k cudzej, hoci susednej krajine a nepríslušnosti k tej, kde sa narodili, žijú a pracujú. Nech sa nečudujú, že žnú to, čo kedysi zasial ešte horší a provokatívnejší zákon z Budapešti, na ktorý ten z Bratislavy iba reagoval.
Ale dosť bolo napínania svalov. V posledných mesiacoch obe naše krajiny, ktoré majú mnoho oveľa zložitejších problémov ako tento, dokázali vedľa seba bez škandálov existovať aj spolupracovať. Ak odborné rokovania povedú k vzájomnej dohode, ako schváliť nadobúdanie dvojakého občianstva v rozumných medziach, tak to bude najlepšia odpoveď krikľúňom a falošným ochrancom ľudských práv.