Práca a stroje
Je zvláštne, ako sa predstavy o budúcnosti časom menia. Keď raz bude niekto študovať noviny z roku 2013, asi nadobudne dojem, že sa blížila apokalypsa. Ešte pred tromi-štyrmi dekádami sa pritom médiá hemžili optimistickými víziami.
David Graeber sa v skvelej eseji O lietajúcich autách a znižujúcej sa miere zisku vtipne vyrovnáva s nenaplnenými ilúziami mladosti o tom, ako za nás v 21. storočí prevezmú prácu stroje. Bežne sa malo lietať na Mesiac, zatiaľ čo roboti medzitým, kým sa vrátime, upracú dom. Problém hladu vyrieši pestovanie sóje na orbite a ľudia sa budú teleportovať do južných letovísk stlačením gombíka. O niekoľko dekád neskôr zisťujeme, že sa žiadne oslobodenie od práce a problémov nekoná. Kde sú tie nové zázračné stroje, čo nám sľubovali?
Technologický progres sa zúžil na čoraz sofistikovanejšie počítačové aplikácie. Mnoho ľudí od práce oslobodili, ale skôr nedobrovoľne. Práca sa stráca nielen v zaostávajúcich regiónoch, ale aj v centrách. Informačné technológie nahrádzajú úradníkov, umožňujú komunikovať s bankou, vybavovať dokumenty, organizovať dovolenku či nakupovať. Namiesto úradníka on-line formulár, namiesto priehradky bankomat, namiesto kamenného obchodu virtuálny e-shop, namiesto človeka call centrum na druhej strane republiky a automaticky generované odpovede.
Filozof Václav Bělohradský hovorí v tejto súvislosti o paradoxe, ktorý treba politicky formulovať. Zmyslom technológie je oslobodiť človeka od práce, zatiaľ čo všeobecne presadzovaný zmysel ekonomického rastu je vytvoriť nové pracovné príležitosti. Zatiaľ oslobodzujeme človeka od práce, ale napriek rétorike rastu nové pracovné miesta, ak vôbec pribúdajú, nie sú schopné nahradiť úbytok tých starých. Čoraz vyššia produktivita práce, čoraz menej zamestnancov.
Indikátorom popísaných trendov je tzv. wage share, podiel mzdy na tvorbe HDP. Vo väčšine krajín OECD od 80. rokov minulého storočia klesá. Znamená to posilňovanie kapitálu na úkor práce, ako aj trend dlhodobého poklesu kúpnej sily stredných a nízkopríjmových skupín obyvateľstva.
Inými slovami, priemerný rast platov neodráža rast produktivity. Tá síce rastie, no tým, že jej ekonomické prínosy nie sú spoločensky distribuované, nevedie k zvyšovaniu počtu pracovných miest, ale, naopak, k ich poklesu a rastu spoločenských nerovností. Klesá vyjednávacia sila zamestnancov a zároveň je dostatok kapitálu na ďalšie investície do technológií vyžadujúcich ešte menej pracovnej sily. Ak niekto v tejto situácii tvrdí, že sa zamestnanosť zvýši posilňovaním flexibility trhu práce, tak si zamieňa realitu s čítankovými poučkami.
Tí, čo sa ostávajú voziť na kolotoči, to však tiež nemajú zadarmo. Tlak na produktivitu a rozpočtové škrty tlačia všade na znižovanie počtu zamestnancov. Prácu, ktorú by v optimálnom režime zvládli piati, dnes často robia traja.
Aj pre nich však mám dobrú správu. Popri informačných technológiách existuje ešte jeden odbor vedy, kde vidíme dramatický rozvoj. Je to výroba rôznych antidepresív, stimulantov a upokojujúcich liekov.