Vezmeme si hoblík, pílku
Povinná školská dochádzka sa v našich končinách spomína od čias Márie Terézie a Jozefa II. Už títo mocnári vyhlasovali, že škola je a vždy bude politickou záležitosťou a otázkou verejného záujmu. Už títo mocnári svoje plány uskutočnili v podobe „reformy“.
Od tých čias to bol vždy štát, kto nastavoval mantinely, v ktorých je škole dovolené pohybovať sa. A mocnári to vždy nazývali „reformami“. A od kantorov sa vždy očakávalo, že budú prenášať svetlo poznania v takej a iba v takej podobe, v akej skrslo v hlavách mocnárov, do hláv školopovinnej mládeže.
Skúsenosť tých zhruba desiatich generácií nám hádam dovoľuje aký-taký opatrný optimizmus. Reformy školstva u nás nikdy dlho neprežili. Naše deti vždy. A žili si podľa svojho. Ako to bude s najnovšou reformou, ktorou chce minister školstva druhej vlády Roberta Fica prebiť reformu ministra školstva prvej vlády Roberta Fica?
Je pravda, že Dušan Čaplovič sa nemusí púšťať do ktovieakých veľkých zmien po svojom priamom predchodcovi z SDKÚ: kde nič nie je… Púšťa sa teda do zmien po Jánovi Mikolajovi z SNS. Či to budú zmeny k lepšiemu, ešte nevieme, pretože jeho reforma sa práve nachádza v štádiu „predložená na diskusiu“. A tak teda diskutujme.
Napríklad o tom, čo sa stane, ak by sa do príslušného zákona dostala idea takzvanej spádovej školy. Takú školu by dieťaťu určila obec, v ktorej má jeho rodič trvalý pobyt. Znamenalo by to, že rodičia by už nemali na výber, do ktorej školy chcú svojho potomka posielať. Prečo by sme mali mať pri základných školách na výber? Napríklad už len preto, lebo na jednej majú angličtinára, kým na druhej nemčinárku. Alebo hoci preto, že sa nám tam viac pozdáva učiteľský zbor. Určite by to však nemalo byť tak, že „výber“ za nás urobí obecná honorácia, ktorá nášmu dieťaťu predpíše, čo sa bude prvých deväť rokov učiť a kto ho to bude učiť.
Voľnejšie rozhodovanie samotných škôl o tom, ktoré cudzie jazyky sa na nich budú vyučovať, vôbec nemusí byť zlá vec. Určite nie v krajine, kde si kdejaký potrimiskár myslí, že keď si dá nad firmu vývesný štít v komickej angličtine, bude hneď svetový. Lenže ruka v ruke s tým musí byť zachovaná možnosť výberu školy.
Predsavzatie rezortu: „Uskutočniť zmeny v systéme vzdelávania tak, aby školstvo pripravovalo žiakov na život v podmienkach rýchlo sa meniaceho sveta,“ znie tak ušľachtilo, že už len preto nemôže byť reálne. Podmienky rýchlo sa meniaceho sveta totiž sú, a vždy aj budú, rýchlejšie než tá najrýchlejšia ministerská komisia na svete.
Viac matematiky a slovenčiny? Mnoho škôl vraj aj doteraz využívalo fond voliteľných hodín aspoň sčasti práve na „viac matematiky a slovenčiny“. Znovuzavedenie pracovnej výchovy, po starom „dielní“? Nuž, to bude asi tá príprava na meniaci sa svet. Veď to poznáte: Vezmeme si hoblík, pílku, zahráme sa ešte chvíľku. Keď reformu spravíme, taaak sa zatočíme… až do ďalšej reformy.