Prežiť svoju smrť
Prežil som svoju smrť - je názov pôsobivého československého filmu, v ktorom sa vykresľujú surrealistické zážitky väzňa koncentračného tábora. Boxer v továrni na smrť zázračne prežíva a podáva svedectvo o tom, ako môže zdegenerovať spoločnosť v krajine vyspelej kultúry. Na počudovanie o úpadku kultúry môže svedčiť aj ten, kto sa pokúša svoju smrť prežiť.
Platí to aj o politickej kultúre súčasného českého premiéra Petra Nečasa, ktorý sa snaží prežiť svoju politickú smrť. Stáva sa z neho úplne zúfalá postava. Oficiálne zostáva predsedom vlády, no legitimitu už nemá žiadnu. Podľa všetkého zrejme ani medzi vlastnými. Nielen pre najčerstvejší škandál, ktorý sa rozpútal v jeho najbližšom okolí, ale už ani pre predchádzajúcu neprofesionálnosť pri vedení pravicovej koaličnej vlády.
Prvým ministrom zostal zatiaľ iba preto, lebo je to slaboch. Zbabelec opierajúci sa o tím podobne „kvalitných“ ľudí, ktorým je jasné, že koniec súčasnej konštelácie moci by im narušil domáce rozpočty a najrozličnejšie uplatnenie vôbec.
Nečas čakal v tieni predchádzajúcich vodcov Občianskej demokratickej strany dosť dlhý čas. Vlastne celú generáciu, pokým sa dočkal vytúžených pozícií šéfa strany a vlády. Teraz si preto nevie predstaviť, že by sa ich vzdal. Dokonca napriek bezpríkladnému škandálu v českom ponovembrovom prostredí.
Razia protimafiánskeho Útvaru pre boj s organizovaným zločinom totiž zasiahla jeho najbližších. Predovšetkým zatkli riaditeľku premiérovho sekretariátu Janu Nagyovú. A to hneď deň po tom, čo pre ňu tento katolícky konzervatívec oznámil rozchod s manželkou, matkou svojich štyroch detí. Súčasná Nečasova partnerka mala údajne tvoriť významný článok v rozvetvenej sieti krajne pofidérnych lobistov, dnešných i bývalých politikov, vysokých štátnych úradníkov a hodnostárov vojenskej tajnej služby, ktorí podplácali a zneužívali svoje právomoci. Napríklad pri „futrovaní“ nestabilnej trojkoalície alebo sledovaní sokyne v láske… Jednoducho blamáž kozmických rozmerov.
Ak sú obvinenia pravdivé, Nečas zrejme musel o všetkom vedieť. V tom prípade sa nad ním vznáša urputný Damoklov meč. To, že vôbec nejde o Pána Čistého, ako sa ho roky usilovali prezentovať pravicové médiá, plynie už z toho, že sa niekoľko hodín po medzinárodnej policajnej akcii schovával. Keď potom konečne vyliezol zo skrýše, tvrdo zaútočil na orgány činné v trestnom konaní. To isté zopakoval, no ešte v agresívnejšom predvedení, v piatok v parlamente.
Už len to ukazuje, že Petr Nečas bol od začiatku hrubou chybou zatiaľ ešte stále najväčšej pravicovej strany v Českej republike. Za šťastnú budúcnosť ODS by dnes sotva dal ktosi deravý groš. Je preto pravdepodobné, že bezprecedentná kauza odštartuje preskupovanie síl v českom straníckom systéme. Zazneli nielen trestné obvinenia na rad vplyvných osôb, ale aj porovnania s prípadom slovenskej Gorily.
Vývoj nesporne podporí rôzne populistické formácie, čo už istý čas – tak ako naprieč celou dezorientovanou Európou – dvíhajú hlavu. Pár hlasov to môže nahnať aj ľudovcom Pavla Bělobrádka, ktorí sa dosiaľ nespamätali z toho, že prvý raz v histórii nesedia v snemovni. Z úpadku občianskych demokratov bude najviac profitovať niekto iný, ich úhlavný nepriateľ. Ani nie tak sociálna demokracia ako doterajší koaličný partner ODS – TOP 09 ministrov Karla Schwarzenberga a Miroslava Kalouska.
Kým prvý menovaný pri premiérovom parlamentnom vystúpení štandardne starecky driemal, druhý sa rázne zastával svojho vládneho šéfa. Ale takto predostretý závojček je veľmi priehľadný. Svoj starý sen stať sa hegemónom pravice má machiavelista Kalousek na dosah. Nečasovi tak do hrobu predčasných volieb určite pomôže.