Na hlavu
Politici radi vyhlasujú nekompromisnú vojnu drogám, lebo vedia, že takáto rétorika u voličov zaberá. V časti verejnosti totiž prevláda tvrdý postoj voči tým, ktorí sa čo i len nejakým spôsobom zapletú s drogami. Nerozlišujú pritom, kto je užívateľ (často mladistvý experimentátor) a kto díler.
Ako však ukazujú príklady zo zahraničia, neexistuje vzťah medzi prísnosťou zákona a počtom užívateľov. Ba práve naopak: tam, kde je legislatíva najreštriktívnejšia (USA, Veľká Británia) je drogovo závislých oveľa viac ako v krajinách s liberálnejším prístupom. Rozdiely sú také priepastné, že sa nemožno odvolávať len na akési „kultúrne rozdiely“. Tento problém je oveľa komplexnejší.
Drogy nemôžu byť len otázkou práva a dodržiavania zákonov, ale predovšetkým verejného zdravia. Tam, kde sa snažia robiť osvetu a stavia na prevenciu, je situácia oveľa lepšia ako tam, kde na vinníkov dopadá iba tvrdá ruka zákona.
Dôležitý je i diferencovaný prístup k rôznym drogám, lebo nie je droga ako droga. To všetko by mala zohľadniť novela Trestného zákona.
O tom, že súčasná situácia nie je z dlhodobého hľadiska únosná, vypovedá i skóre spred troch rokov: 629 trestne stíhaných za prechovávanie malej dávky drog pre vlastnú spotrebu vs. 490 potrestaných dílerov.
Represívna protidrogová politika, ktorá z užívateľov majúcich drogu len pre vlastnú potrebu robí kriminálnikov, sa míňa účinku, lebo polícia chytá len malé ryby, no tie skutočne veľké zostávajú nepotrestané.
Avizovaná dekriminalizácia by mala túto situáciu zmeniť a protidrogovú politiku obrátiť z hlavy späť na nohy.