Nepremlčané
Je lepšie, keď sa dva štáty hádajú, kto z nich má väčšie právo postaviť pred tribunál vojnového zločinca, ako keď si László Csatáry užíval takmer polstoročia pohodlný život obchodníka s umením.
Je lepšie, keď sa dva štáty hádajú, kto z nich má väčšie právo postaviť pred tribunál vojnového zločinca, ako keď si László Csatáry užíval takmer polstoročia pohodlný život obchodníka s umením. A možno by si v Kanade dosiaľ voľkal, keby úrady nezistili, že tamojšie občianstvo získal klamstvom. A tak v roku 1997 utekal znovu, do starej vlasti.
Páchateľ sa vracal na miesto činu? Nie, ide skôr o arogantné sebavedomie, že keď padli staré režimy, budú sa tolerovať ešte staršie zločiny.
Csatáry sa na poste šéfa polície v košickom gete počas najčernejšej kapitoly maďarských dejín neocitol náhodou. Na južné Slovensku prišiel po viedenskej arbitráži dobrovoľne ako vysoký úradník okupačnej správy. Neskôr tohto agilného člena ultrafašistickej Strany šípových krížov do mučenia Židov nebolo treba nútiť. Podieľal sa na organizovaní transportov 15-tisíc osôb do Osvienčimu. Tí niekoľkí, čo útrapy prežili, Csatáryho prirovnávajú k doktorovi smrti Mengelemu. Internovaných bez ohľadu na ich vek či pohlavie pravidelne bil holými rukami a bezdôvodne bičoval. Kam patrí pred súd? Do Maďarska, odkiaľ pochádza a ktoré v roku 1938 Košice anektovalo? Skôr na Slovensko, kde tie hrôzy spôsobil. Najdôležitejšie však je, aby ho neminul spravodlivý trest. Aj keď už má 98 rokov. Nejde o vendetu, ale o zadosťučinenie obetiam a odkaz budúcim generáciám: zločin proti ľudskosti nesmie byť premlčaný.