Neprekonané limity
Rozhodnú podporu novej ekonomickej politike Japonska a tvrdší prístup k praniu špinavých peňazí a neplateniu daní prisľúbili na 39.stretnutí lídrov reprezentujúcich multilaterálne zoskupenie G8.
Pravda, zatiaľ ide iba o vyhlásenie bez prijatia konkrétnych opatrení.
Reflektujúc pomery predošlých desaťročí G8 dnes zahŕňa len osem z jedenástich najbohatších globálnych ekonomík. Nové hospodárske giganty Brazília, India a Čína sú zatiaľ mimo tohto elitného klubu. Napriek tomu ide o integrujúcu platformu krajín, ktoré spolu vytvárajú polovicu svetového HDP.
Na poli ekonomickej koordinácie sa dvojdňový summit v Severnom Írsku sústredil na dane, obchod a k nim sa viažucej škodlivej absencii dostatočnej transparentnosti. Vzhľadom na neúčinnosť dauhaského kola rozhovorov o liberalizácii medzinárodného obchodu pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie sa negociačné tendencie čoraz viac zameriavajú na rokovania nižšieho rangu, teda na regionálnej, dvojstrannej či multilaterálnej úrovni. Pozitívom je, že vrcholné stretnutie naznačilo impulz pre možnú liberalizáciu aspoň transatlantického obchodu.
Zahraničná politika priniesla celý rad tém, z hľadiska akútnosti problémov však prím hrala situácia v Sýrii. Predstavitelia G8 výraznejšie volali po ukončení dvojročnej občianskej vojny, no nezaujali jednotný postoj, ktorým by vyzvali prezidenta Bašára Asada, aby ihneď odstúpil. Napriek očividnej snahe západných lídrov sa ruský prezident Vladimir Putin, stále de¤facto Asadov spojenec, odmietol podpísať pod diplomatický nekrológ súčasného sýrskeho režimu.
Najvyšší činitelia USA, Japonska, Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Kanady a Ruska sa však zaviazali k značnej humanitárnej pomoci a prisľúbili, že vyvinú maximálny diplomatický tlak na obe strany konfliktu, aby sa mohli začať mierové rokovania a aby sa z neho vytesnili teroristické skupiny operujúce mimo vládnych a legitímne opozičných štruktúr. Vzhľadom na závažnosť vývoja v Sýrii a na možné dôsledky pre celý región sa však ťažko dá hovoriť o príkladnej efektivite bezpečnostných výziev, ktoré G8 adresuje znepriateleným táborom v tejto arabskej krajine.
V mnohých ohľadoch čiastočne prekvapuje, že G8 je ešte funkčným fórom. Svojím pôvodom v 70. rokoch minulého storočia jeho štruktúry stále odrážajú obraz reality dávno skončenej doby. Globalizácia radikálne zmenila svet a rozšírila „pole dôležitých“ o štáty s novonadobudnutou hospodárskou silou, zosilneným regionálnym postavením a umocneným diplomatickým rangom. Svetová ekonomická kríza si v roku 2008 vynútila rozšírenie hlavného multilaterálneho fóra z G8 na G20. No ukázalo sa, že potreba ešte nevyhnutne nevytvára aj uvedomelý politický dopyt a tak sa najväčšie devízy skupiny G20 – veľkosť, rôznorodosť a inkluzivita – stali súčasne aj jeho najväčším bremenom.
Hlavná príčina pretrvávania G8 spočíva v podstate politicko-civilizačného pojmu „Západ“ a v úsilí zúčastnených krajín udržať si unikátnosť jeho cvengu. Členovia skupiny ôsmich, s výnimkou Ruska, predstavujú najvyspelejšie ekonomiky, majú vysokú životnú úroveň a pevný politický záväzok k zásadám liberálnej demokracie. Ani preto by sa však toto zoskupenie nemalo stavať do pozície, ktorá mu mocensky nepatrí.
S existenciou zastaraných štruktúr pretrváva v medzinárodných vzťahoch istý funkčný paradox. Napriek uvedomeniu si potreby fóra, ako je G20, prežíva zoskupenie G8. V západných krajinách totiž chýba vôľa na širšiu otvorenosť pri riešení globálnych problémov, v „nezápadných“ štátoch zase zväčša absentuje tradícia a inklinácia k líderstvu. Azda aj preto k prínosu posledného summitu patrí veľký otáznik.