Podvod ako cnosť
Našim daniarom, ktorí preverujú slovenské firmy v daňových rajoch, treba držať palce. Zároveň si však buďme vedomí, že finančná správa nie je v tomto prípade tou najdôležitejšou inštitúciou.
Daniari môžu skontrolovať, či sa v údajoch, ktoré vyšli najavo vďaka stránkam Offshore Leaks, neskrývajú daňové úniky. Policajti môžu zisťovať, či niekto od nás v daňových rajoch neprepiera peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Pochopiteľne, to všetko je zločin. No zločin nie je všetko. Daňové raje neslúžia iba na to, aby niekto cez ne robil fiktívne obchody. To hlavné, čo ponúkajú, je zvyšovanie zisku jeho celkom legálnym vývozom do týchto destinácií.
Okolo takzvanej rovnej dane sa u nás robil krik, akoby bola demokraciou samotnou. Týmto firmám a ľuďom však môže byť aj nejaká rovná daň ukradnutá. Oni predsa v štáte, v ktorom podnikajú (možno aj celkom seriózne), nechávajú zo zarobeného akurát tak špinu za nechtami. Na to, aby sa v tom štáte napríklad ešte dočista nerozpadla infraštruktúra, sa aj v ich prospech pekne skladajú všetci ostatní.
Je teda jasné, kto je tu najdôležitejší. Nie daniari, ale tí, čo píšu a presadzujú zákony, ktoré robia z podvodu cnosť. O daniach dokáže mudrovať každý jeden z nich. Otázka je, čo robia preto, aby dane neplatili iba ľudia, ktorí si svoju firemnú adresu nemôžu vyberať v katalógoch exotických dovoleniek.