Politický čušpajz
Už iba málo z mojich spoluobčanov pochybuje o tom, že slovenský politický život naberá skutočne umelecké dimenzie. Pretože v jeho trýznenom povedomí sa tradične snúbi istý realizmus s modernou a postmodernou, sú aj nové politické strany, ktoré vznikajú pod vplyvom početných umeleckých smerov, nesmierne zložité.
Je pomerne ľahké určiť v organizačnej rovine, z ktorého umeleckého smeru čerpá podnety Nová väčšina – Dohoda: „Ako povedal dnes predseda NOVA Daniel Lipšic, v sobotu rada schváli novelu stanov, podľa ktorej vzniknú tri názorové frakcie, a to konzervatívna, občianskodemokratická a liberálna, ktoré budú mať rovnovážne zastúpenie vo vedení hnutia v podobe dvoch podpredsedov a predsedu frakcie.“
Navonok by sa zdalo, že vzorom je tu Gentský oltár bratov Huberta a Jana van Eyck z roku 1432, na ktorom je bez väčších výtvarných problémov vyobrazených 258 postáv a jeho hlavnou ideou je vykúpenie ľudstva Kristovou obeťou. No situáciu v tomto trochu komplikuje ďalší fakt: „Strana bude môcť mať najviac šesť podpredsedov. Podľa Lipšica však v sobotu nemusí dôjsť k zvoleniu všetkých. Jedno miesto zrejme ostane neobsadené.“
To je už bližšie k pop-artu, teda napríklad k viacnásobnému zobrazeniu Mony Lisy Andy Warholom z roku 1963 s príznačným názvom Tridsať je lepších ako jedna. Tam však ide prinajmenšom o podobnosť motívov. Nájsť takú podobnosť v spojení konzervatívnej, občiansko-demokratickej a liberálnej frakcie je síce už ťažšie, no z umeleckého hľadiska istotne nie celkom nemožné.
Ide o program, ktorý akoby prýštil z fascinujúceho výroku predchodcu surrealistov, teda o jav rovnako náhodný a poetický ako stretnutie dáždnika a šijacieho stroja na pitevnom stole.
Bežný človek sa však ťažšie dostane k jadru veci, ak si neomotá hlavu mokrým studeným uterákom a nepokúsi sa predtým pochopiť obyčajné výtvarné dielo surrealistického maliara Salvadora Dalího Predtucha občianskej vojny s varenými fazuľkami.
Je to o to ťažšie, že pri politickej strane už o fazuľky vôbec nejde, lebo pri nej, ako ľahko každý zistí z vyjadrenia predsedu, pôjde o čistý štít: „Prvý je čistý štít, čo znamená boj proti korupcii, ale nie v podobe slov, ale skutkov.“
To však iste tiež nebude vôbec ľahké, ak sa pozeráme na čistotu štítov v minulosti. Štít totiž pôsobil doteraz skôr akousi odstredivou silou, napríklad pri spájaní konzervatívcov a liberálov v SDKÚ. „Projekt SDKÚ bol úspešný, ale stalo sa, že SDKÚ zlyhala v prvom pilieri. V boji proti korupcii. Mnohí predstavitelia stratili čistý štít. To je problém,“ uviedol Lipšic.
Boj o štít je nepochybne bojom dobra a zla. Jeho takpovediac freudovské korene akoby medzičasom odhalil Radoslav Procházka, i keď v inej súvislosti: „Jasné, erárni politici, ktorí tu dvadsať rokov mašírujú z jednej funkcie do druhej, si ďalej merajú pipíkov a zvysoka pri tom se… na národ, dámy prepáčia.“
Azda i preto je výsledkom nových nasmerovaní pravice najčastejšie akýsi celkom postmoderný umelecko-politický čušpajz.