Predpeklie v rodinách
Ak sa v ľubovoľnom prieskume spýtate vybranej populácie na najdôležitejšie životné hodnoty, takmer automaticky môžete očakávať poradie: spokojný rodinný život, deti a zdravie. Viac než magických 80 percent tak odpovie za každých okolností.
Svet je v poriadku, zdalo by sa. Veď čo už môže byť samozrejmejšie ako láska k deťom nadovšetko plus nezištná preferencia ich šťastia a spokojnosti?! Žiaľ, reálne zažívaný život napovedá, že s bezhraničnou a bezpodmienečnou láskou k deťom to nebude až také horúce a bezvýhradné.
Ako je na tom reálne naša krajina s násilím páchaným na deťoch? Aké obmedzenia bránia účinnej pomoci detským obetiam? Niekoľko tragicky katastrofálnych prípadov týrania detí, ktoré sa v poslednom období udiali, prebudilo verejnosť z letargie, vyvolalo súcit a záujem. Slovenská vláda plánuje prijať viacero konkrétnych opatrení s cieľom zlepšiť mechanizmy sociálnoprávnej ochrany detí, pripravuje sa integrovaná stratégia prevencie násilia voči najmladšej generácii.
Reálnu mieru výskytu násilia páchaného na deťoch do osemnástich rokov veku pomôže odhaliť historicky prvý reprezentatívny výskum, ktorý rozsah jednotlivých foriem násilností (telesné a duševné týranie, sexuálne zneužívanie a zanedbávanie) zmapuje priamo cez životnú skúsenosť postihnutých v kombinácii s autentickými názormi dospelej populácie.
Treba podotknúť, že vymedzenie „násilie páchané na deťoch“ vychádza skôr z dikcie a potrieb medzinárodných dokumentov. Odborná literatúra sa čoraz častejšie prikláňa k pojmu „zlé zaobchádzanie“ ako k univerzálnejšiemu, ktoré umožňuje zachytiť rozmanitejšiu škálu násilných foriem a prejavov. Násilím je tak logicky aj situácia, keď dieťa nemá dostatok primeranej výživy, oblečenia, inej starostlivosti, ale napríklad i lásky či náklonnosti.
Základné údaje a výsledky z výskumu potrebné ako podklad pre ďalšie praktické kroky v tejto agende bude mať rezort práce a sociálnych vecí k dispozícii už na budúci mesiac. Zatiaľ možno prezradiť, že rozšírenosť telesného týrania detí korešponduje s rozsahom násilia páchaného na ženách! Žiaľ, čoskoro budeme hovoriť aj „o každom štvrtom dieťati“, teda niet sa čím chváliť. Na druhej strane mýty sa lámu, tabuizované témy odkrývajú…
Zabudnime na posolstvá krásnej literatúry i na nádej v retroaktívne obrusovanie hrán. Ani v našej pomerne blahobytnej a bezpečnej krajine prinajmenšom pre štvrtinu chlapcov a dievčat detstvo nie je obdobím dočasného raja, ale naozajstným predpeklím.
A vonkoncom sa nedá spoliehať na ťažko uveriteľný predpoklad, že váha a ťažoba dospelých zážitkov v našich dušiach milosrdne prikryje ničím a nikým neospravedlniteľnú detskú bolesť a krv. Ide o všetko. Ide o nulovú toleranciu násilia voči deťom, ide o to, aby prípady utýraných a „zabudnutých“ svojimi akože najbližšími boli výstražným mementom, nie realitou, na ktorú sme si už privykli ako na nevyhnutné zlo.