Ako lanský sneh
Chvíľu to vyzeralo, že summit európskych lídrov zatieni slovná prestrelka medzi francúzskou vládou a Európskou komisiou. Začala sa, keď Brusel „odporúčal“ Parížu, ako reformovať penzijný systém.
V minulosti sa Francúzsko bez problémov pripojilo k ostatným krajinám, keď podobné (a radikálnejšie) opatrenia žiadali od štátov čerpajúcich záchranné pôžičky. Teraz je to očividne iné a Paríž podráždene reagoval, že na také niečo Európska komisia nemá právomoci. Nuž, má. Vitajte v Európe „koordinácie makroekonomických politík“ á la kanzlerin Merkel.
Že pritom Brusel neberie ohľad na možné politické následky navrhovaných „reforiem“? Nuž, neberie. Nemá na to mandát, pokojný spánok francúzskej vlády nie je jeho starosťou. Že nezohľadňuje sociálne dôsledky politiky „vnútornej devalvácie“? Nuž, nezohľadňuje. Európska únia stále pracuje so zvláštnym (a disfunkčným) delením, kde sú fiškálna a niektoré hospodárske politiky stále viac spoločné, no sociálna ostáva prevažne starosťou vlád. Že sú odporúčania ideologicky jednostranné? Nuž, sú. Ale opäť – takisto jednostranné boli v prípadoch krajín čerpajúcich záchranné pôžičky. Cudzie nebolí…
Lenže konflikt bol starostlivo zatlačený do úzadia. Únia potrebuje vysielať pozitívne signály – o to viac, že niekoľkomesačná vlnka optimizmu odznieva, finančné trhy začínajú byť nervózne a o Taliansku sa začína opäť hovoriť ako o kandidátovi na záchranný balík.
Neželanej otvorenej konfrontácii sa summit mohol vyhnúť tým, že by sa sústredil na odobrenie vopred dohodnutých vecí. Tou najdôležitejšou bola ťažko vybojovaná dohoda ministrov financií o spoločných pravidlách reštrukturalizácie problémových bánk. Nie že by bola zásadným krokom k sľubovanej bankovej únii, ktorá mala rozťať „spojenie medzi problémovými bankami a štátmi“. Naopak. Naznačuje, že sa takejto bankovej únie asi nedočkáme.
Na reštrukturalizácii sa budú musieť podieľať aj investori a majitelia vkladov. Vklady do stotisíc sú chránené, tie vyššie môžu byť ochránené čiastočne, veľkí investori však určite o (minimálne) časť peňazí prídu. Pamätá si ešte niekto na vyhlásenia, že Cyprus je výnimkou, nie precedensom? Lanský sneh… Členské krajiny budú môcť niektorých investorov uchrániť pred stratami. Určitá miera flexibility je pravdepodobne nevyhnutnou cenou za kompromis. Na druhej strane, ak si môžu krajiny vybrať, ktoré skupiny investorov pri reštrukturalizácii bánk zvýhodnia, ťažko hovoriť o jednotných pravidlách, ktoré mala banková únia priniesť.
Fondy na riešenie problémových bánk a garanciu vkladov si má každá členská krajina vytvoriť zo špeciálnych poplatkov uvalených na banky. Takže žiadny spoločný európsky fond, ktorý by majiteľov vkladov presvedčil, že ak bude naozaj, ale naozaj, zle, prístup k ich peniazom nebude závisieť od (in)solventnosti španielskej, talianskej, portugalskej, slovenskej… vlády. Banková únia, ktorá preruší toxické prepojenie problémových bánk a nestabilných verejných financií? Banková únia, ktorá zabráni fragmentácii európskeho finančného sektora? Lanský sneh.