Čas odísť?
Prvotriedni umelci bývajú komplikovanými povahami a svet divadla, zvlášť národného, je komplikovaný organizmus. Po intrigy tu netreba chodiť ďaleko a rôzne hry sa tu odohrávajú nielen na javisku, ale aj v zákulisí.
V umeleckom súbore Opery SND pôsobila Ľubica Rybárska ako sólistka 30 rokov. Počas nich o svojich kvalitách presvedčila napríklad (v roku 1988) porotu prestížnej súťaže Luciana Pavarottiho. Teraz v polovici júla oslávi 55 rokov. Pekný dôvod na to, aby Slovenské národné divadlo pripravilo k dvojici jubileí hoci koncertný večer. Namiesto toho sa s Rybárskou rozlúčilo a zrušilo jej pracovné miesto.
Vedenie divadla argumentuje, že Rybárska mala počas posledných sezón minimálny počet predstavení a bolo preto potrebné dohodnúť sa s ňou na inej forme spolupráce.
A teraz, baba, raď. Má si divadlo držať hercov a operných sólistov na plný úväzok iba pre zásluhy z minulosti? Alebo z úcty k týmto osobnostiam? Bolo by ľahké napísať, že na Slovensku si jednoducho nevážime to, čo doma máme. Bola by to však demagógia, hoci nad dôstojnosťou rozlúčky s Rybárskou by sa dalo polemizovať.
Takisto ako v športe, ani v umení zväčša nemôžete byť vo vrcholnej forme donekonečna. Vedela to napríklad Greta Garbo. Napriek mnohým ponukám dobrovoľne skončila s kariérou, keď mala 35 rokov. Odišla, aby zostala.