Všetko naopak
Pre mnohé mamičky znamená návrat do zamestnania po troj- či viacročnej rodičovskej „dovolenke“ veľmi tvrdý návrat do každodennej pracovnej reality.
V lepšom prípade vypadnú z tempa a chvíľu im trvá, kým sa adaptujú na nové podmienky, v tom horšom ich čaká rovno výpoveď. Aby si udržali pracovné návyky a zároveň si čo-to privyrobili, bolo im za bývalej vlády umožnené poberať rodičovský príspevok a zároveň bez obmedzenia pracovať.
Teraz sa to má zmeniť. Je možno otázne, či by poberanie rodičovského príspevku nemalo byť limitované výškou príjmu, v každom prípade ten, kto trestá iniciatívu matiek, si zjavne neuvedomuje, že okrem toho, že vlastne mrhá ľudským kapitálom a zároveň znižuje HDP krajiny, vôbec neprispieva k vytváraniu ideálneho prostredia pre matky s deťmi (o čom sa toľko reční na rôznych konferenciách). Lebo je všeobecne známe, že práve tam, kde ženy môžu zosúladiť prácu so starostlivosťou o rodinu a deti, sa rodí aj najviac detí. Navyše v krajine, kde polovičný pracovný úväzok takmer neexistuje, je takáto forma privyrobenia si veľmi dôležitá pre neskoršie uplatnenie na trhu práce.
Progresívna vláda namiesto toho, aby postupne začala vypracovávať model diferencovaného poskytovania prídavkov v závislosti od príjmu rodičov (prípadne aj veku detí), sa sústreďuje na niečo, čo v podstate znamená len minimálnu úsporu pre štátny rozpočet a ide presne proti deklarovanému prístupu politiky „priateľskej k rodinám“.