Druhá šanca. Pre koho?
Prebehol v Egypte vojenský puč? Západní politici si vo svojich reakciách dávajú dobrý pozor, aby k podobne kategorickým tvrdeniam neskĺzli.
Egypťania zasa väčšinovo oslavujú, akoby armáda tým, že tak relatívne bezbolestne odstavila Muhammada Mursího a Moslimské bratstvo od moci, poskytla druhú šancu ich revolúcii spred dvoch rokov.
Väčšina z dnes oslavujúcich Egypťanov si však musí byť vedomá, že na zbabraní prvej porevolučnej šance vykročiť k demokracii sa práve ich armáda podpísala tak ako málokto iný. Rozhodli sa azda vojenskí velitelia napraviť svoje vlastné chyby spred dvoch rokov? A čo zamýšľajú ďalej?
Po páde Husního Mubaraka armádne špičky všemožne zdržovali prechod k novému politickému usporiadaniu, navyše v prvých demokratických voľbách v histórii Egypta robili vojenské zložky všetko preto, aby zvíťazilo Moslimské bratstvo. Mimochodom, aj terajšie vymenovanie predsedu ústavného súdu Adlího Mansúra za dočasného prezidenta je len čosi, čo mala armáda pripustiť už vtedy pred dvoma rokmi namiesto toho, aby dočasnú správu Egypta fakticky držala v rukách vojenská junta.
Dnes vojaci vyhlasujú, že nikto nebude z egyptskej politiky vytláčaný na okraj. Rovnaké vyhlásenia dáva od prvej chvíle aj Mansúr. Je zrejmé, kam tým mieria. Ak by v Moslimskom bratstve prevážil návrat k násilným metódam boja, Egypt sa nevyhne občianskej vojne. Ak chce armáda v súčasnej situácii pôsobiť ako stabilizátor, musí islamistov udržať v medziach nenásilnej politiky.
Tomuto úsiliu však dozaista nepomáhajú také kroky, akými bolo vypnutie islamistických televíznych staníc a znemožnenie vychádzania ich novín. Ak je aj pravdou, že tieto médiá podnecovali nepokoje, je to situácia, v ktorej skrátka nemožno vyhrať. Odstavenie médií – akokoľvek neštandardných – sa dá až príliš ľahko interpretovať ako odstavenie celého politického prúdu od normálneho politického boja. Pochopiteľne, militantné krídla to môže iba posilniť.
Na samotnom páde vlády islamistov a ich prezidenta Mursího nie je nič nepochopiteľné. Náboženstvo – i keď sekulárni liberáli a ľavica stáli pri demonštráciách proti Mursímu v prvých radoch – tu nebolo hlavným dôvodom. Hlavným dôvodom bola zlá a zhoršujúca sa ekonomická situácia.
Výpadky dodávok potravín, sociálnej pomoci a energií priviedli Egypťanov pred dvoma rokmi do ulíc proti Mubarakovi istejšie, ako by to boli dokázali iba politické otázky. Dnes to nebolo inak. Moslimské bratstvo si odkrojilo väčší kus koláča, než dokázalo prehltnúť. Keďže obsadilo všetky poschodia moci v štáte, Egypťania dnes nemajú koho iného za svoj ekonomický marazmus viniť.
Lenže kto s ich ekonomickým marazmom vlastne pohnúť dokáže? Odborníci sa zhodujú, že je to otázka na dlhé roky, možno dekády, Egypťania však chcú zmenu k lepšiemu hneď. Čo spraví armáda, keď sa ňou zaranžovaná „druhá šanca“ skončí rovnako ako tá prvá?