Áno antikoncepcii
Demografické správanie rómskej populácie je „obľúbená“ téma laických posmeškov. Okrem väčšinovo akceptovaných predsudkov a klišé máme na Slovensku do činenia aj s pretrvávajúcimi verejnopolitickými mýtmi, v ktorých sa, bohužiaľ, zrkadlí neodborný diskurz.
Mýtus o tom, že „práve takto chcú žiť“, prípadne často frekventovaný mýtus o „údele“, ktorým sa legitimizuje život v chudobe i medzigeneračný prenos chudoby. Stereotypy sa výdatne týkajú aj očakávaní rodín vzhľadom na počet detí, plánovanie rodičovstva, prístup ku zdraviu vrátane reprodukčného zdravia. Dôsledkami nie sú len skreslené odhady a prognózy o budúcej vekovo-pohlavnej štruktúre rómskej populácie, ale predovšetkým potenciálne chybné nastavenie priorít jednotlivých oblastí verejných politík.
Rómskym ženám sa prisudzuje rodinná pasivita a submisívnosť, spolu s apatiou či ľahostajnosťou aj pokiaľ ide o počet, životné podmienky a perspektívu vlastných detí. Reprodukčné správanie rómskych žien sa vyznačuje viacerými odlišnosťami pri porovnaní so ženami všeobecnej populácie. Intenzívnejšie sú medzi nimi zastúpené matky, charakterizuje ich vyšší počet detí a skoršie pôrody. Svoj vplyv tu zohrávajú aj postoje rómskych komunít k materstvu ako takému, ktoré je považované za prvoradú úlohu ženy.
Z aktuálnych výskumných zistení však jednoznačne vyplýva, že pre nezanedbateľnú časť rómskych žien na Slovensku je absencia riadenia a kontroly vlastnej reprodukcie „len“ jedným z dôsledkov „multiznevýhodnenia“, či priamo aspektom komplexného sociálneho vylúčenia. Existujú síce lokality, kde sú postoje komunity k užívaniu antikoncepcie negatívne až odmietavé, predovšetkým však zo strany mužov. Mnohé rómske ženy tam nemajú k antikoncepcii prístup, často nemajú ani základné informácie o nej, navyše im ochranu pred otehotnením nedovolí partner, ktorý zároveň nie je ochotný nijako sa obmedzovať pri sexuálnom styku. Slobodné rozhodovanie žien o počte detí je za daných podmienok nemožné.
Svetová zdravotnícka organizácia zahŕňa antikoncepčné prostriedky do zoznamu základných liečiv a liekov, ktoré by mal štát finančne sprístupniť pre všetky osoby. Organizácia Spojených národov označuje prístup k antikoncepcii za všeobecné ľudské právo, ktoré môže výrazne zlepšiť životy žien a detí. V roku 2012 Populačný fond OSN aj vo svojej výročnej správe explicitne uviedol, že plánovanie rodiny je ľudským právom.
Z dostupných výskumných údajov o realite života rómskych žien a ich skúsenostiach aj poznatkoch z oblasti reprodukčného zdravia vyplývajú otázky, ako posilniť rómske dievčatá v ich slobodnom rozhodovaní o svojom materstve, ako pomôcť rómskym matkám v nepriaznivej sociálnej situácii chrániť svoje deti pred skorými tehotenstvami a podobne.
Zároveň sa otvára otázka dostupnosti služieb reprodukčného zdravia pre ženy zo sociálne slabého prostredia. Dokážu spomínané rodiny zabezpečiť hradenie antikoncepcie dospievajúcim dcéram, ak nemajú na pokrytie najzákladnejších potrieb a zažívajú situácie extrémnej deprivácie? Pravdepodobnejšia odpoveď bude, že iba ťažko; a to popri ignorovaní nízkej alebo nulovej úrovne diskusií rodičov s deťmi na tieto témy. Jednou z ciest je efektívne zvyšovanie informovanosti o službách reprodukčného zdravia a všestranná podpora ich dostupnosti aj formou hradenia prevencie z verejného rozpočtu! Apel smerom ku nachádzaniu a uplatňovaniu efektívnych synergických riešení tak nepochybne musí presahovať politické a ideologické limity aj krátkodobé horizonty.