Homo cadaricus
Homo cadaricus bol špeciálny druh maďarského politika. Gyula Horn bol jedným z nich. Svoj pôvod nikdy nezaprel a nehanbil sa za kádárovský salámový komunizmus. Nezľakol sa ani vlastnej minulosti. Za úspechy vďačil politickej predtuche. Včas odhadoval vplyvy spoločenských turbulencií. Ničím ho nik neprekvapil. Pritom ho nikdy nepokladali za oportunistu.
Horn vstúpil do Maďarskej socialistickej a robotníckej strany (MSZMP) po potlačení revolúcie v roku 1956. Stal sa nomenklatúrnym kádrom maďarských ministerstiev. Jeho voľba za člena ústredného výboru strany nebola náhodná. Vo vláde Miklósa Németha bol ministrom zahraničných veci. Zahraničná politika Maďarska sa pod jeho vedením stala nezávislou od Sovietskeho zväzu. Vrchol politickej kariéry dosiahol vo voľbách roku 1994, keď socialisti s liberálmi získali parlamentnú väčšinu.
Horn patril medzi tú generáciu reformných komunistov, ktorá sa dokázala z hriechov minulosti včas vykúpiť. Skupina maďarského komunistického politbyra (Pozsgay, Németh, Horn a Nyers) prevzala skúsenosti socializmu s ľudskou tvárou a takticky napodobnila Slovensko, ktoré sa v roku 1944 „stihlo vykúpiť“ spontánnym protifašistickým odbojom.
Hornove politické aktivity pred kolapsom komunistického režimu súviseli aj s prehodnotením udalostí roka 1956. Reformní komunisti zmenili maďarsky politicky slovník. Maďarskú „kontrarevolúciu“ nazvali ľudovým povstaním. Rehabilitovali Imre Nagya. Deň vypuknutia revolúcie (23. október) vyhlásili za štátny sviatok. Zachovali sa dojemné fotografie z prestrihovania ostnatého drôtu na rakúsko-maďarských hraniciach. Zábery s usmiatym Aloisom Mockom a Gyulom Hornom, ako s kliešťami odstraňujú železnú oponu, zmnožovali sympatizantov.
Horn nepatril medzi bigotných komunistov. Skôr hral úlohu reformátora. Oprašoval na verejnosti heslo Jánosa Kádára: Kto nie je proti nám, je s nami, a uspel. Verejne súhlasil so zmenou politickej paradigmy. Voličov presvedčil, že jeho predstavy o sociálnej spravodlivosti za účasti trhovej ekonomiky a smerovania krajiny na západ sú jedinou možnosťou Maďarska. Maďarský politológ László Lengyel ho nazval politickou líškou. Následný vývoj domácej politickej orientácie však ukázal, že aj na prefíkanosť líšky existujú protizbrane. Tie použil v roku 1998 vtedy 35-ročný Viktor Orbán.