Celá pravda
Najľahšie by bolo teraz vyhlásiť, že naši vojaci v zahraničí nemajú čo hľadať. A že ak tam už sú, musia rátať aj s tým, čo sa odohralo včera v Kandahári. Lenže takéto zjednodušené pravdy nefungujú a celá pravda sa nedá vypovedať. Vitajte v dvadsiatom prvom storočí.
Svet je ustavične vo vojne. Obmieňajú sa lokality a aktéri, no vojna zúri bez prestávky už celé veky. Mení sa aj ona samotná.
Dejiny sú plné genocíd, no iba minulé storočie si dalo do svojho emblému totálnu vojnu, ktorej cieľom nie je ovládnutie, ale vyhladenie nepriateľa. Veda takémuto chápaniu vojny nasadila ešte obscénnu korunu. Zatiaľ čo civilisti by boli terčom nukleárneho holokaustu, ich kati by boli ukrytí v bezpečí bunkrov kdesi pod zemou a prizerali by sa tomu, čo rozpútali, v studenom svetle monitorov.
Akokoľvek dnes naši lídri hovoria, že civilné obyvateľstvo nie je terčom, civilné obyvateľstvo na opačnej strane monitorov trpí. S každou ďalšou nezamýšľanou obeťou sa zvyšujú šance lídrov opačnej strany. Zoči-voči našej technologickej prevahe je ich jedinou šancou totálna vojna. Ich cieľmi sa stávame všetci, nielen naši vojaci. Ich vojakmi sa stávajú všetci na ich strane. Navyše samovražednými vojakmi. Bezpilotné lietadlá vám nepomôžu v boji s niekým, kto sa na svoju smrť teší.
Afganistan nebol Irak. Morálna výhoda Spojených štátov a NATO (čiže aj nás) proti Talibanu a Al-Kaidá po 11. septembri 2001 nebola vymyslená ako Saddámove zbrane hromadného ničenia. Bola reálna, bez ohľadu na to, ako ju George Bush junior premrhal. Problém je, že „vojna proti teroru“ sa nedá vyhrať, aspoň nie v konvenčnom zmysle. Kto o tom pochybuje, nech sa zamyslí, ako je vôbec možné, že Taliban dokázal celých tých dvanásť rokov vojny v Afganistane prežiť.
Nikoho so zbraňou v ruke nedonútite stať sa vaším úprimným priateľom. Lenže ak by ste chceli odrazu staviť všetko len na mierové prostriedky, čo s tými, čo už sú teroristami? Tí nestoja o mier ani vyjednávanie. Čiže predsa len vojna? To je najistejšia cesta, ako vyrábať ďalšie zástupy smrťou pohŕdajúcich nepriateľov. Drvivá väčšina tých, ktorých nazývame teroristami, sú včerajší civilisti.
Kto vám povie, že vie, čo bude nasledovať po tom, čo sa na budúci rok stiahne z Afganistanu väčšina medzinárodných jednotiek, bude si vymýšľať. Vymýšľať si bude aj vtedy, keď povie, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách. Fanatici pochádzajúci aj z krajín našich ropných „spojencov“ zostali často ukrytí, a teda aj ušetrení (Bin Ládin bol v čase svojej smrti už sotva niečím viac ako len symbolom). Počet nešťastníkov, ktorých môžu títo fanatici naverbovať v krajinách, ktoré sme okupovali, sa medzitým mnohonásobne zvýšil. Ak bolo toto všetko, čo dokážeme, potom toho veľa nedokážeme.
Vojaci v zbrani zomierajú. Ale napríklad aj horolezci bez zbraní. Cestujúci vo vlakoch či v metre. To je časť celej pravdy o svete, v akom dnes žijeme. Pravdy, ktorú nemožno vypovedať jedným dychom ako zjednodušené heslá.