Dvojaký meter
Konečne je tu! Vládne nariadenie, ktoré zvyšuje ochranu príjmu dôchodcov pred exekúciami.
Je dobré, že ministerstvo spravodlivosti prišlo s návrhom, ako ústavné právo primeraného zabezpečenia ľudí v starobe reálne ochraňovať. Je dobré, že sa významné inštitúcie ako Sociálna poisťovňa a Konfederácia odborových zväzov postavili za ústavnú povinnosť ochraňovať starších občanov.
Bolo by pekné, ak by aspoň ich ochrana bola vecou národného konsenzu. Ak by sme sa na Slovensku zhodli v tom, že by prinajmenšom starí ľudia nemali hladovať a báť sa, že im vypnú elektrinu. Pripomienkové konanie však ukázalo, že i toto právo je niekoľkým subjektom tŕňom v oku. Elektronický múr Portálu právnych predpisov takpovediac na večné veky dokumentuje názory, ktoré nevítajú ochranu sumy životného minima pred exekúciou. Notárska komora, Slovenská komora exekútorov, ZMOS a ďalšie združenia sa obávajú, že nariadenie „posilní nezodpovedné správanie dlžníkov“.
Vedomie ochrany v starobe vraj bude motivovať k neplneniu finančných záväzkov. Zadlžení penzisti tu nie sú preto, že ľudí so šedinami niekto zaviedol, zneužil a zadlžil. To najobyčajnejší dlžníci s exekúciou na krku jednoducho zostarli a získali nárok na dôchodok. Takých dôchodcov, hoci im nezostáva na chleba, netreba chrániť. Verejná ochrana vraj môže povzbudiť nezodpovednú časť obyvateľstva v pokračovaní jej nerozvážneho a vypočítavého správania vedeného „vidinou chvíľkového hmotného prospechu“. Verklíkovalo sa aj o zvýšenom riziku zneužívania, ku ktorému údajne vedie plošne garantovaný prejav solidarity spoločnosti s akoukoľvek zraniteľnou skupinou.
Treba oceniť, že ministerstvo spravodlivosti sa vzoprelo väčšine námietok a trvalo na tom, že na zadlžených dôchodcov sa v prvom rade máme pozerať ako na nositeľov ústavných práv. Veritelia nemusia nariekať nad ústavnými právami, ktoré ich poškodzujú. Zvýšenie chránenej sumy môže prispieť k tomu, že dlžníci budú žiť dostatočne dlho, aby dlh splatili. Pri súčasných pravidlách na to veľké vyhliadky nemajú. Chudoba predsa výrazne skracuje vek dožitia.
Bojovníci za mravný poriadok však dosiahli svoje. Ochrana životného minima sa nebude vzťahovať na všetkých. Pri platení pokút za ohrozenie vývoja detí a za priestupky proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu sa tak ako doteraz bude chrániť príjem len na úrovni 60 percent minima.
Časť zodpovedných má aj tak ťažkú hlavu. Tí, čo by si podľa nich zaslúžili pokuty, totiž často nemajú príjem ani v takejto výške. Pred desiatimi rokmi sa sociálne dávky v rámci „výchovnej stimulácie k práci“ nastavili tak nízko, ako keby ich poberateľov neustále pokutovávali a exekvovali.
Predstavitelia obcí sa za ten čas mohli poučiť, že trestanie nízkym príjmom nevedie k morálnemu rozkvetu. Tak ako k nemu nikdy neviedol hlad a živorenie. Napriek tomu ešte mnohí veria, že krátenie dávok, ktoré samy svojou mizernosťou ohrozujú zdravý vývoj detí, prinesie zmenu. Vraj nastane morálna obroda, ak celkom vyprázdnime tanier dieťaťu, o ktoré rodičia nedbajú.