Signora Carmelina
V dnešných časoch už ľudia nie sú veľmi zvedaví na rozprávky. I keď tie staré v sebe skrývajú veľa múdrostí a často i dôležité posolstvá.
Tie novšie najčastejšie človek počúva od politikov, no ani iné profesie sa im veľmi neubránia.
Nejde napríklad iba o nespočetné telenovely, v ktorých to bez väčších problémov kypí čistou láskou a kde sa dobovo pristrihnutí rytieri priam predháňajú v toľkých závaloch cností, až ich autori musia privolávať na svetlo aj výrazne jednostranných zlosynov. Bez patričného kontrastu by totiž žiarivá cnosť akosi vybledla a pohasla.
V živote však takáto jednostrannosť dobra či zla vzbudzuje skôr nedôveru a predtuchu sklamania. No napriek opodstatnenej skepse sa človek neubráni tomu, aby nestretol aj skutočne zaujímavých ľudí, ktorých drobná a premyslená činnosť premieňa život a svet. Malá dedinka na severe Sicílie, kde pôsobí pani Carmelina, bola vlastne predurčená na istý zánik. Podobný sprevádza aj viaceré slovenské obce s množstvom opustených i akosi smutne spustnutých domov, bez mladých ľudí, bez pracovných možností, bez pošty, bez obchodu… Jednoducho so životom podobným bdelému spánku. Veď napokon každý, kto má otvorené oči, to dôverne pozná.
Dedina, o ktorej hovorím, bola vysťahovalectvom postihnutá až drasticky. Počet obyvateľov klesol v druhej polovici minulého storočia z 2¤600 na menej ako desatinu. Signoru Carmelinu tiež čakal tento osud. Dlho pracovala v Austrálii, potom v talianskych Alpách, kde viedla sieť hotelov. Až kým sa nerozhodla vrátiť, ako sama povedala, aby sa pokúsila o zmenu. Trpezlivo presviedčala pomerne zúfalých a apatických rodákov, aby domy nielen opravovali, no aby ich aj prerábali a prispôsobovali turizmu. Myslím, že sa to darí doteraz. Od mojej poslednej návštevy tam pribudlo množstvo nových, skromných i bohatších, ale pritom vždy elegantných rezidencií.
Ide o dobre vybavené apartmány či domčeky, ktoré si zachovávajú nepochybnú individualitu, spätú však so skvelým profesionálnym architektonickým vypracovaním, s pozoruhodnou precíznosťou v detailoch a s premyslenou kompozíciou prvkov v interiéroch, ktoré spríjemňujú pobyt.
Prispieva k tomu aj originálna filozofia projektu, ktorý sa usiluje o to, aby sa turisti nedostávali do zvyčajnej neosobnej izolácie, ale, naopak, aby doslova „žili“ v bezprostrednom susedstve s domorodcami. Tomu som bol ochotný uveriť najmenej, no po skúsenostiach musím priznať, že to funguje skvele.
Zvláštne spoločenstvo cudzincov i domácich sa mení na akýsi tolerantný a príjemný organizmus. Napríklad reštaurácia, bar i obchodík akoby vychádzali z tých istých ideí – ceny, na rozdiel od iných letovísk, sú úplne bežné, ba často aj prekvapujúco nižšie. Naozaj to nepíšem preto, aby som sa pokúšal o nejakú propagáciu. Iba ako prejav rešpektu voči navonok nenápadnej a skromnej osobnosti, ktorá svoje skúsenosti a vedomosti využíva predovšetkým na to, aby celú svoju komunitu prebudila k životu a pozdvihla na vyššiu úroveň.