Preraziť sklo
Pojem "detské jasle" dnes naša legislatíva vôbec nepozná. Samosprávy nemajú nijakú povinnosť, iba občas dobrú vôľu prevádzkovať ich.
Aj materských škôl si pre napäté rozpočty môžu dovoliť čoraz menej. Ďalší príklad, ako sa po zmene režimu z vaničky s vodou vylialo aj dieťa.
Náhradou sú predražené súkromné prevádzky. Alebo „čierne“ jasličky či škôlky, v ktorých mamy na materskej opatrujú aj deti susedov. Bez ochotnej babičky sú tak mnohé ženy nútené odkladať návrat do zamestnania.
Nedostatok zariadení pre najmenších spôsobuje efekt „skleného stropu“, akejsi neviditeľnej bariéry, ktorá ženám bráni stúpať v kariérnom rebríčku rovnako rýchlo ako muži. Hoci absolventiek vysokých škôl máme na Slovensku stále viac ako absolventov, medzi doktorandmi a docentmi je to už naopak. A medzi profesormi je ženského rodu iba pätina.
Paralelu možno nájsť aj v obsadzovaní vedúcich a manažérskych funkcií, na ktoré prerazí len tretina žien. Aj politika zostáva naďalej „pánskym huncútstvom“.
Proti tradičnému slovenskému pohľadu, že malému dieťaťu sa matka má venovať „na plný úväzok“, stoja skúsenosti vyspelého zahraničia, najmä krajín Škandinávie. Dokazujú, že najviac prosperujú tie štáty, ktoré ženám matkám vytváraním vhodných podmienok umožňujú vrátiť sa do práce čo najskôr. Vtedy totiž zarábajú a platia dane, ktoré zase štátu pomáhajú presadzovať rozumnú rodinnú politiku. Teda ešte viac rozširovať ženám priestor, aby sa rovnako plnohodnotne mohli aj starať o deti, aj úspešne pracovne napredovať.