Drahý rozhovor
Všetkých spoluobčanov, ktorým nie je osud veľkého sveta ľahostajný, veľmi potešila správa v médiách, že severokórejský vodca Kim Čong-un je ochotný poskytnúť novinárom interview za milión dolárov.
Správa má hneď dve svetlé stránky. Prvou je, že nejde o túto nemalú sumu v eurách, ale iba v dolároch, čo rozhovor nepredstaviteľne zlacňuje a umožňuje svetovým médiám dosť ušetriť. Pravda, aj to sa môže zdať niektorým nespokojencom dosť veľkou sumou, ale aspoň podľa mojich skúseností, dnes už takmer nik neposkytuje rozhovor zadarmo.
Kto mi neverí, nech ide do mesta a skúsi sa tam bez niekoľkých centov rozumne porozprávať napríklad s bezdomovcami. Istotne ocení, že ich finančné nároky sú o niečo nižšie, navyše ich otázky, odpovede a prirodzené požiadavky vôbec netreba prekladať z nejakej cudzej reči. Tiež si treba uvedomiť, že nároky Kim Čong-una na primeraný honorár sú pomerne skromné. U nás sa napríklad minister školstva iba chvíľu bavil s učiteľmi o výške ich nízkych platov a výsledok je takmer na nezaplatenie. Je ním nový futbalový štadión v Bratislave za pár melónov. A toť ho – rovno v eurách!
Áno, práve to sú momenty, v ktorých si každý zodpovedný občan musí položiť ruku na srdce. A s takto položenou rukou si hneď klásť aj zásadnú otázku: Nie je azda nový futbalový štadión lepší ako nejakí starí učitelia? Veď keby sa pedagógovia ešte trochu uskromnili, mohol by sa taký štadión postaviť aj skôr!
Predpokladaný honorár pre faktického vodcu svetového proletariátu je primeraný aj preto, že ho už 8. januára 2011 príslušné orgány krajiny oficiálne vyhlásili za „génia géniov“. Z toho, aspoň podľa mňa, prakticky vyplýva, že je v danom momente najgeniálnejší na celom svete. Iste to nie je náhoda, lebo sa opiera o učenie „čučche“, ktoré sa od obyčajného marxizmu líši predovšetkým tým, že je večné a že zabezpečuje celému národu neporaziteľnosť.
Podľa tohto učenia sa teda dá celkom dobre žiť, ak človek nemá na samotný život nejaké neprimerané požiadavky. Napríklad pravidelnú alebo nejakým spôsobom sýtu stravu, z ktorej by si chcel urobiť kult.
Je zrejmé, že práve preto by sa s týmto učením mali oboznámiť čo najskôr aj naši penzisti, lebo im plánovaná úprava dôchodkovej politiky v blízkej budúcnosti u nás vytvorí pre pochopenie týchto zásadných súvislostí penzie s potravinovými článkami iba tie najlepšie podmienky. Veď mnohí dôchodcovia u nás akoby podľa tohto učenia žili už dnes, aj keď ho ešte nemajú teoreticky podrobne naštudované.
Prekvapujúce na ponúkanom rozhovore je okrem iného aj to, že sa uskutočňuje pri príležitosti 60. výročia podpísania dohody o neútočení na Kórejskom polostrove z 27. júla 1953, ktorá znamenala ukončenie vojny medzi Severnou a Južnou Kóreou.
Trochu sa to líši, ak tomu dobre rozumiem, od jari minulého roku, keď stál pred Severnou Kóreou iba jeden problém, ktorý Kim Čong-un formuloval veľmi presne: kedy a kde zaútočiť na zvyšok sveta. Veď ak by zvyšok sveta „padol“, potom by bol aj mier naporúdzi.