Krotenie deficitu
Pred vládou stojí ťažké ekonomické a zároveň aj politické rozhodnutie.
V čase hospodárskej recesie v eurozóne domáca ústavná dlhová brzda núti kabinet do značného znižovania deficitu verejných financií. Ak sa do roku 2015 nepodarí odvrátiť 57-percentnú úroveň dlhu, Slovensko bude musieť mať vyrovnaný rozpočet, s ktorým by boli spojené veľké škrty. Ak Ficov kabinet dovládne celé štyri roky, skoková konsolidácia by čakala vládu, ktorá vzíde z volieb v roku 2016.
Na prvý pohľad sa to javí ako vzdialená budúcnosť. V skutočnosti sa však vláda musí najneskôr na jeseň rozhodnúť, či sa výzvy ujme a ako. Robert Fico zatiaľ odkazuje opozícii, že má v pláne znižovať deficit aj dlh. Opatrnosť vyjadrení z Úradu vlády však naznačuje, že vhodné konsolidačné opatrenia sa stále hľadajú. Nejde pritom o maličkosť. Ak Slovensko nemá spadnúť z dlhového útesu, na budúci rok musí vláda v rozpočte nájsť dodatočnú zhruba miliardu eur.
To, že kabinet má záujem ďalej znižovať deficit, naznačuje vyjadrenie premiéra, že sa DPH v roku 2015 nebude znižovať. Už v roku 2011, keď pravicová vláda túto daň zvýšila z 19 na 20 percent, sa spochybňoval jej sľub, že v roku 2015 sa daň vráti na pôvodnú úroveň. Malo sa tak stať po tom, čo sa deficit verejných financií zníži pod tri percentá výkonu ekonomiky. Deficit sa síce možno tento rok zníži, ale pokles DPH sa nezlučuje s potrebou ho ďalej znižovať. Navyše už v roku 2011 bolo každému jasné, že rast DPH zvýši ceny, no pokles dane by ich už primerane neznížil.
O to viac, keď je kríza a obchodníci hľadajú každú možnosť na to, aby si zachovali či zlepšili ziskové marže. V otázke, ako konsolidovať, je dôležitý sľub, že vláda nechce ísť cestou rastu daní. Zatiaľ hovorí, že sa pôjde cez úspory na spotrebe štátu a lepší výber daní. Je však otázne, koľko financií takto dokáže štát získať. Minulosť ukázala, že je politicky ťažké prepúšťať úradníkov. Pri výbere daní zase stále chýbajú systémové opatrenia v celej Európskej únii, aby v sieti daniarov uviazli naozajstní daňoví podvodníci a nie iba malé ryby.
Od vlády môžeme očakávať, že sa predĺži mimoriadny odvod pre veľké regulované podniky a na znižovaní deficitu sa budú ďalej podieľať banky. Je to politicky prijateľnejšie, ako krátiť sociálne dávky. Zároveň však treba poriadne upratať v štátnych podnikoch, Predražené tendre zrušiť a získané peniaze poslať do rozpočtu. Pomôcť štátnej kase by mohlo aj dodatočné zdanenie firiem vyrábajúcich elektrinu zo slnka, ktoré poberajú na úkor cien elektriny priveľké dotácie.
Plniť rozpočet musí vláda v čase, keď už nemôžeme šetriť na spolufinancovaní eurofondov, inak tieto zdroje prepadnú. Je možné, že spomínané opatrenia stačiť nebudú. Veľmi dôležité bude, či dôjde k ekonomickému oživeniu v eurozóne a našim exportérom tak stúpnu zisky aj odvedené dane.