Viac ako nula
Európska únia by mala mať vlastného prokurátora.
A ochrana „finančných záujmov únie“ – boj proti podvodom s eurofondmi – by mohol byť len prvým krokom k efektívnejšiemu presadzovaniu práva. Záväzok predložiť návrh na vytvorenie európskej prokuratúry vyplýva Európskej komisii z Lisabonskej zmluvy. To, že čakala tak dlho, takmer na koniec svojho mandátu, dáva tušiť, že budovanie podpory medzi členskými krajinami bolo zložité.
Povinnosť vyplývajúca z tejto zmluvy však nie je jediným dobrým dôvodom na vznik európskej prokuratúry. Štatistiky spracované Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) ukazujú, že viacero štátov pristupuje k ochrane finančných záujmov EÚ, jemne povedané, laxne.
Podvody s eurofondmi (a nielen v tzv. nových krajinách) sa v médiách často pretriasajú. Niektoré z nich OLAF vyšetrí, no tam sa jeho právomoc končí. V konaní musia pokračovať orgány členských krajín. Na národnej úrovni sa však mnoho prípadov zametie pod koberec, vyšetrovanie sa neuzavrie, podozriví sa nedostanú pred súd alebo ich na ňom neusvedčia.
Medzi jednotlivými štátmi únie sú výrazné rozdiely. Zatiaľ čo Švédsko vyriešilo všetkých päť káuz, ktoré mu OLAF posunul, v Nemecku padli rozsudky v 57 percentách prípadov, v Rumunsku približne v jednej tretine. Extrémnym príkladom je Slovensko a Španielsko – ani v jednom zo 16, respektíve 54 prípadov, ktoré národným orgánom posunul OLAF v rokoch 2006 až 2011, nepadol odsudzujúci rozsudok.
Kto chce, môže veriť, že jediným dôvodom je nevina. Ostatní nájdu vysvetlenie v starom známom „z cudzieho krv netečie“. Rezignovaný prístup k zneužívaniu verejných európskych peňazí sa tu mení na ľahostajnosť.
Európsky úrad prokurátora má fungovať decentralizovane. Pracovníkov začlenia do vnútroštátnych právnych systémov. Čo je však dôležité, koordinovaní a kontrolovaní by mali byť z Bruselu. To by posilnilo ich imunitu voči tlakom, záujmom a prepojeniam.
Eurofondy nie sú jedinou oblasťou, v ktorej národné orgány niektorých štátov pri presadzovaní práva zlyhávajú. Ďalším na rane by mal byť organizovaný cezhraničný zločin, na ktorého potláčanie nestačí nadnárodná spolupráca polície. Treba do toho zapojiť aj prokuratúry a súdy. Ale to je beh na dlhú trať.
Návrh komisie narazí na odpor viacerých krajín. Britská vláda už vyhlásila, že s ňou nemožno počítať. Dánsko má v tejto oblasti výnimku a asi sa jej nevzdá. Aj bez jednomyseľného súhlasu členov je tu však šanca na posilnenie spolupráce. Stačí deväť členských štátov a zelená od ostatných.
Slovenské ministerstvo spravodlivosti sa k celej veci zatiaľ vyjadruje opatrne: počkáme na konkrétny návrh a potom uvidíme. Návrh je na stole. Máme príležitosť ukázať, ako veľmi si prajeme byť v skupine „najhlbšie integrovaných“ krajín. O to viac, že všetci chceme riadne, nestranné vyšetrenie zneužívania verejných prostriedkov a potrestanie vinníkov. Či nie? Európska prokuratúra nie je všeliek, no v prípade Slovenska by sme za úspech hádam považovali akýkoľvek výsledok vyšší ako nula.