Zásadný obrat?
Koncom apríla Robert Fico varoval pred nefunkčnosťou Generálnej prokuratúry, ktorá vraj „nadobúda pomerne významný rozmer, a to si nemôžeme dovoliť“.
Tým reštartoval zaseknutý proces novej voľby šéfa prokurátorov. Aj preto bola verejnosť zvedavá na prvý brífing na slovo skúpeho Jaromíra Čižnára. Z jeho vyjadrení však vyplýva, že dramatický obrat sa nekoná.
Podľa očakávania z najužšieho vedenia tejto inštitúcie odchádza Dobroslav Trnka i Ladislav Tichý, ale Jozef Čentéš doň automaticky nenastúpi. O všetkých postoch by mala rozhodnúť výberová komisia. Čižnár ju mieni akceptovať, hoci ho zákon k tomu nezaväzuje. Sympatický krok.
Druhá vec je, že si konkurzy vyžiadajú čas. Takže premiér pred troma mesiacmi ohľadom nefunkčnosti v prvých šíkoch boja proti zločinnosti preháňal? Bodaj by to tak bolo. Ale nedoriešených citlivo vnímaných káuz je priveľa, hoci mnohé spadajú pod fakticky nezávislý Úrad špeciálnej prokuratúry. Neúnosné prieťahy nie sú iba na súdoch, no i na prokuratúre všetkých stupňov.
Aj na to sa chce Čižnár zamerať, no v prvom rade sa mieni venovať domácemu násiliu (prečo práve tomu?) a oprávnene daňovým únikom. Tie sa vo vyspelejších štátoch zahrňujú medzi najvážnejšie zločiny, len u nás sme voči nim blahosklonní, aj keď prichádzame o stámilióny eur.
Ak sa Čižnárovi s novými ľuďmi v tom podarí urobiť zásadný prelom, mali by mu raz postaviť pomník. Zatiaľ je však takých optimistov ako šafranu.