Druhá šanca
Doteraz platný stavebný zákon bol úplne bezzubý, lebo úradom umožňoval dodatočne zlegalizovať čiernu stavbu, ak sa preukázalo, že nie je v rozpore s verejným záujmom. Stačilo doniesť potrebnú projektovú dokumentáciu a zhruba 30 ďalších dokladov od rôznych inštitúcií a všetko bolo v poriadku.
Navyše zhotoviteľ sa mohol spoľahnúť na to, že úradníci rozhodujúci o udeľovaní pokút sú príliš mäkkí. Stavebným hriešnikom sa doteraz nikto z nich neodvážil „napariť“ sankciu v maximálnej výške 166-tisíc eur, aj keď im to umožňoval zákon. A penále rovnajúce sa zlomku z celkovej výšky nákladov sa absolútne míňa účinku, lebo nemá žiadny odstrašujúci efekt. Ak by dotyčným osobám reálne hrozil až trojročný trest väzenia ako vo Švajčiarsku, polmiliónová pokuta ako v Nemecku alebo zhabanie stavebného materiálu ako v susednom Rakúsku, asi by si to dobre rozmysleli…
Lenže my žijeme na Slovensku a v krajine, kde sa takmer každý s každým pozná, je „zhovievavosť“ asi dobrá stratégia – lebo vysoká peňažná pokuta by sa úradníkom mohla vrátiť vo forme iného trestu – preto je výhodné byť s každým zadobre. Takto však nemôže fungovať právny štát.
Preto je obrovským posunom vpred, že nový zákon okrem vyšších pokút úplne zakazuje dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb. To môže byť do budúcnosti ten najúčinnejší nástroj v boji proti „čiernote“ – pokiaľ objekt neskolaudujú, majiteľ ho nemôže užívať a celá investícia sú vlastne peniaze vyhodené do vzduchu.
Napriek tomu v istom prechodnom období, kým nový stavebný zákon začne platiť, treba dať druhú šancu ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnení. Samozrejme, tento princíp nie je možné uplatňovať v prípade, ak zákon niekto poruší vedome a spolieha sa na určitú benevolentnosť štátu.
Pred Slovenskom tak stojí jedna veľká výzva – vysporiadať v priebehu nasledujúceho roka pozemky pod nelegálnymi stavbami v rómskych osadách. Že to nie je nemožné, ukázal projekt, ktorý sa pred časom uskutočnil v Peru. Asi nebola úplná náhoda, že sa to stalo práve v krajine, z ktorej pochádza ekonóm Hernando de Soto. Ten vo svojej knihe Mystérium kapitálu prišiel s tézou, že chudobní obyvatelia tretieho sveta nie sú schopní vytvárať hodnoty a zbohatnúť pre nedostatok kapitálu, ale predovšetkým pre nedostatočné právne ukotvenie štatútu súkromného vlastníctva, najmä pre nevysporiadané pozemky pod vlastnými domami.
V Peru teda čierne stavby v tamojších favelách zlegalizovali a tí, čo v nich žijú, sa stali aj majiteľmi pozemkov pod chatrčami. Vlastníctvo pozemkov im umožnilo zastaviť ich v banke a získať od nej malý úver. Mal to byť prvý krok z beznádeje a biedy.
Keď takýto projekt zvládli v Latinskej Amerike, mali by sme ho zvládnuť aj my napriek tomu, že času je málo a hlasov proti veľa.