Miháloviny
Sociálny systém pripomína rozprávka O troch grošoch. Ten prvý si doň zodpovedný človek odkladá pre deti. Napríklad vo forme daní, ktoré sa mu späť vracajú ako detské prídavky, rodičovské príspevky a podobne.
Druhým zase cez odvody do Sociálnej poisťovne prispieva na dôchodky svojich rodičov. V nádeji, že ak zostarne sám, vrátia mu to mladší. A tretím pomáha sebe, keď sa istí pre prípad choroby či nezamestnanosti.
Malo by preto byť samozrejmé, že v prípade potreby by systém človeka, ktorý tri groše odkladal naozaj poctivo, mal aj skutočne ochrániť. Nie ísť proti nemu a nechať ho bez peňazí na holičkách, ako sa to dnes často deje.
Tento fakt je o to smutnejší, že by sa dali uviesť aj opačné príklady. Dokazujúce, ako ľahko sa ku grošom zo systému môže pre zmenu dostať ten, kto ich tam predtým zďaleka tak seriózne nevkladal.
Expertom na také „finty“ bol ešte pred štartom politickej kariéry exminister práce Jozef Mihál. Vtedy v pozícii daňového a odvodového poradcu radil napríklad budúcim mamičkám, ako sa dobrovoľne pripoistiť, aby mohli neskôr na materskej dávke zinkasovať aj vyše desaťnásobok odvedených peňazí.
V kresle ministra potom Mihál konanie, ktoré kedysi ženám sám odporúčal, označil za „špekulatívne“ a dieru v zákone upchal. Teraz ako opozičný poslanec však už ľuďom znovu dáva podobné „dobré rady“. Pretože mnohé ďalšie diery v našich zákonoch stále nahrávajú špekulantom. Dalo by sa o nich napísať viac, to by však bolo ako ponúkať zlý návod. Čiže šíriť „miháloviny“.