Kompromis
Návrh zvýšiť počet detí v triedach rozhodne nepatril medzi tie, na ktoré by mohlo byť ministerstvo školstva pyšné. Aj preto sa proti nemu okamžite spustila obrovská vlna kritiky.
Najmä na prvom stupni, kde je potrebný individuálny prístup ku každému žiakovi, hrozilo, že ak ich bude v triede 28 , tak len ťažko bude možné zabezpečiť adekvátnu kvalitu výučby.
Na druhej strane priemerný počet detí v triedach dlhodobo klesá, takže po poslednej vlne „babyboomu“, ktorý práve zažívajú materské školy, je pravdepodobné, že tento trend bude ďalej pokračovať. Navrhovaný kompromis je preto vítaný, navyše je kompenzovaný iným opatrením, ktoré má vo svojej podstate tiež ratio. Tým, že sa nastavuje aj minimálny počet žiakov v triedach, dôjde k postupnému rušenie tzv. málotriedok, v ktorých je zväčša len prvý až štvrtý ročník. Keďže náklady na jedného žiaka v nich sú oveľa vyššie ako v „bežných“ školách, bude to mať pozitívny vplyv na efektívnejšie vynakladanie finančných prostriedkov.
A ak sa naozaj bude prihliadať na vzdialenosť, menšinový faktor a sociálne znevýhodnenie, tak v konečnom dôsledku to okrem finančnej úspory môže priniesť aj skvalitnenie výučby.
Ak sa doteraz nenašiel ani jeden minister, ktorý by mal tú guráž nahlas povedať, že škola s 13 žiakmi je na naše pomery luxus (celkovo ich máme 110!), tak to bolo iste spôsobené aj tým, že takýto krok sa u časti rodičov stretne s veľmi negatívnym ohlasom. Bez Čaplovičovej odvahy vykonať tieto nepopulárne racionalizačné opatrenia by však akékoľvek úvahy o lepšom školstve boli nemysliteľné.