Z dažďa pod odkvap
Modrou sa každú chvíľu preženie hasičské auto. Je teplo. Nepršalo už niekoľko týždňov. Toť hasili v susedných Vinosadoch pole. Alebo prefrčí sanitka. Každú chvíľu si niekto niekde vykrúti krk.
Ulice sú zaprášené a špinavé, kúpalisko plné, parky schnú, verejné záchody sú zatvorené. Občas cez víkend nejaký kultúrny program. Inak vraj niet peňazí na nič. Ani na čistotu, ani na kultúru, ani na mestské WC.
Modranský chotár je na zaplakanie. Spustnutý, všade burina, odpadky, kde tu vysypaný stavebný odpad. V noci mladí povysýpajú odpadkové koše na cestu alebo niekde niečo rozbijú. Na trhu predávajú papriky, paradajky a kukuricu, v zelovoci všetko, aj „slovenské jahody“. Tam, kde bola kedysi ČSAD, budú vraj ambulancie. Tie sú teraz v zrušenej nemocnici. A pred nemocnicou na parkovisku predávajú hrnce, koše, trpaslíkov a bociany. Keď ideme autom k tete do Piešťan, vidím, že trpaslíci, bociany, koše a hrnce patria k miestnemu koloritu vo viacerých obciach. Neďaleko autobusovej zastávky stoja dvakrát do týždňa dôchodcovia, ktorí sa idú kúpať do Veľkého Medera. Inokedy idú za zľavami do pezinského Tesca. Vedia, kde lacno kúpia nahnité banány, jogurty tesne pred zárukou. Niektorí majú záhrady. Večer sa vlečú unavení, vo vedrách marhule či uhorky. Do noci budú zavárať.
Keď som bývala na sídlisku Modra-Stred, sedávala som večer, bafkajúc, na balkóne. V telke dávali Chobotnicu, melódia sa niesla parkom, ľudia sa vracali z kúpalísk, najmä zo Zochovej chaty alebo zo Senca, vystierali na balkóny mokré uteráky a plavky, zvonili príbory, cinkali zaváracie poháre. Dnes majú žalúzie, na balkónoch neporiadok. Modranské kúpalisko je ako pľuvadlo, na „zoške“ sa okúpete iba na vlastné nebezpečenstvo – ultra-bio-eko „kupko“ plné potápnikov a užoviek. A Senec? Ak nenájdete nejaké odľahlé miesto „zadara“, zdražel pre všetkých.
Mestu, ktoré chcelo byť perlou Malých Karpát, chýba obyčajný vodovod pre smädných turistov, nie každý „lúcha“ víno. Problémy sú s kanalizáciou, cestami, roky sa hovorí o obchvate, ktorý by kedysi malebnému námestiu pomohol. Roky sa tešíme na voľby primátora. Vždy dúfame, že príde niekto nový, normálny, kto rozumie miestnemu naturelu, občanom aj regiónu a zastaví tento všeobecný úpadok. Z dažďa pod odkvap, z blata do kaluže… Ako hovorieval Jonáš Záborský, roky sa „capkáme na smetisku vlastnej nešpidrnosti“ ako záplotníci.
Hrdí „Dubované“ zo žartu hovoria, že kultúra do Modry „došla“ z Dubovej. V Pezinku roky nad nami v Modre krútia hlavami. Opäť rátame dni do miestnych volieb, budeme snívať o novom primátorovi, kanalizácii na „moyzeske“, o sľubovanom obchvate, o službách, vode a dobre, teda aj o knižnici, v ktorej nebudete mať pocit, že zastal čas. Zmenila sa iba pani knihovníčka – s knižkami doteraz asi nepracovala, ale ktovie, možno bude z knižnice časom bar. Vinárňam a barom sa tu darí.
A mimochodom, mesto prepustilo aj dve mestské upratovačky, Maju a Vlastu, vraj si dávali do nosa na jazierku. A tak je tu špina, a človek, čo žije odjakživa v Modre, má zavše pocit, že úrad vedie manželka komisára Colomba, tú tiež nikto nikdy nevidel, len sa o nej stále hovorí.