Zlé riešenie
Voľby u nás vždy pripomínali Kalinčiakovu Reštavráciu. Niekedy viac, niekedy menej, no s pribúdajúcimi rokmi sa vďaka bezškrupulóznosti politických strán stal z obchodovania s voličskými hlasmi všeobecne rozšírený jav.
Strany si voľby zamieňajú s tombolou na zábave – jedna núka mobily, ďalšia domáce spotrebiče, ba dokonca našli sa i také, čo voličom sľubovali peniaze priamo na ruku.
Potom možno ani neprekvapí informácia, že podľa prieskumu agentúry MVK z roku 2006 by až 38 percent voličov bolo ochotných svoj hlas speňažiť a ďalších 6 percent by sa ho ochotne vzdalo! Svedčí to o značnom znechutení z politiky.
Návrh sankcionovať každého, kto zvyšné volebné lístky nezahodí priamo vo volebnej miestnosti, pokutou vo výške 20 eur však nie je nijakým riešením, lebo sa dá poľahky obísť.
V podstate návod na to, ako to urobiť, dali všetkým Sulík a spol. pri voľbe generálneho prokurátora. Aj keby voliči lístky von z volebnej miestnosti nevyniesli, stačilo by „za plentou“ mobilom vyfotiť ten so zakrúžkovanými menami a všetko je vybavené. Mimochodom, podobný problém už roky riešia v Taliansku, kde má mafia pod palcom obrovský počet hlasov. A zdá sa, že ani zákaz ísť voliť s mobilným telefónom veľa nevyriešil, lebo ľudia sú vynachádzaví.
Ak chceme v tomto smere zmeniť zaužívanú prax kupovania hlasov, v prvom rade sami politici by mali ísť príkladom, lebo keď „bežní ľudia“ vidia, ako poľahky si možno kúpiť hlas poslancov v parlamente, tak sa pýtajú, prečo by sa rovnako nemohli správať aj oni. Dokiaľ si budú tí hore mýliť demokraciu s kšeftami, tí dole sa im budú len prispôsobovať.